Musk pripomína bondovského záporáka, nemal by dostávať priestor, myslí si vedec

Ján Lukačevič je kozmický inžinier a popularizátor vedy. Pracuje v Pražskom inovačnom inštitúte, kde má na starosť rozvoj a inovácie v oblasti kozmických aktivít. Je členom poradného zboru generálneho tajomníka NATO Jense Stoltenberga. Google a Financial Times ho vybrali do zoznamu sto ľudí zo strednej a východnej Európy s najväčším vplyvom na našu budúcnosť.

Pôsobil v Ústave fyziky atmosféry Akadémie vied SR, založil laboratórium Marsonaut, podieľa sa na činnosti fondu Neuron. Na sociálnych sieťach sa venuje popularizácii vedy. V nasledujúcom rozhovore vysvetľuje takzvaný Fermiho paradox, stavia do pozornosti najdôležitejšie objavy posledných rokov či vyjadruje svoj názor na Elona Muska.

Mnoho ľudí sa v znalostiach vesmíru „zasekne“ na základnej škole a dokáže vymenovať maximálne planéty slnečnej sústavy. Prečo je všeobecné povedomie o vesmíre také nízke?

Myslím, že to súvisí s tým, ako sa o vesmíre učíme. Od začiatku si vytvárame bariéry, že vesmír je niečo vzdialené, čo je ťažké pochopiť. A samotní učitelia a učiteľky si často netrúfnu ísť hlbšie. Pritom je z môjho pohľadu zásadné sa vesmíru viac venovať a vytvoriť si k nemu zdravý, zvedavý vzťah, aby sme sa ho nebáli. A hlavne si uvedomili merítka, v ktorých sa pohybujeme. Vesmír nás svojou nekonečnosťou môže zbaviť určitého egocentrizmu a predstavy, že ľudstvo je najdôležitejšie. A naopak, priniesť viac pokory a uvedomenia, že sme súčasťou niečoho väčšieho, respektíve že my sami sme vesmír. Hoci skôr v úlohe akýchsi mravcov, ktorí sú tu len na krátku dobu.

Na druhej strane stále nie je dokázané, že by vo vesmíre existoval iný život ako ten náš. Nie je tak určitý egocentrizmus na mieste?

To opisuje takzvaný Fermiho paradox, podľa ktorého vesmír síce prekypuje životom, ale nemáme o ňom žiadne dôkazy. Vo vesmíre sú milióny planét, a je preto zvláštne, že sa nám ešte nikto neozval. Vysvetlení je mnoho, každopádne je veľký rozdiel, či sa bavíme len o existen...