Raketoplány končia. USA budú závislé na Rusku

V NASA i v Kongrese však blížiaci sa koniec raketoplánov nevzbudzuje len nostalgiu, ale taktiež vážne obavy. Celých päť rokov, než NASA v roku 2015 dokončí vývoj nosnej rakety a vesmírneho modulu pre posádku, budú Spojené štáty bez stroja, ktorý by vyniesol ich astronautov do vesmíru. Pri ich doprave na medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorá by bez Spojených štátov nevznikla a nemohla fungovať, bude Amerika závislá na Rusku. "To je vážna zrada amerických záujmov. Bude to po prvýkrát od čias Sputnika, čo Spojené štáty nebudú mať zásadnú prevahu vo vesmíre," varoval pred pár dňami demokratický senátor Ben Nelson, keď riaditeľ NASA Michael Griffin informoval zákonodarcov o plánoch agentúry. Ani sám Griffin sa nesnažil zakrývať, že úplná závislosť na Rusku je nepríjemná vec. Podľa neho sa USA ocitajú v značne zlej situácii. "Mám obavy a mnohí ďalší ich majú tiež," citoval riaditeľa NASA denník Washington Post.

Špekuluje sa, že Moskva by mohla využiť túto situáciu k nátlaku na ústupky či zhovievavosť USA v iných témach, napríklad v otázke svojho vzťahu k iránskemu jadrovému programu. O predčasnom ukončení programu raketoplánov rozhodla NASA po havárii Columbie v roku 2003. V tej chvíli však nemala ani len financie na vývoj novej nosnej rakety, ani jasné zadanie, akým smerom by sa mal jej program po raketoplánoch uberať. V roku 2004 prišiel prezident George Bush s ambicióznou víziou, podľa ktorej sa Spojené štáty do roku 2020 vrátia na Mesiac, ktorého znovudobytie sa stane medzistupňom pre následnú výpravu na Mars.

Po viac než rok trvajúcej diskusii Kongres schválil i rámcový rozpočet. Pre návrat na Mesiac a pristanie na Marse má NASA v priebehu dvadsiatich rokov dostať 230 miliárd dolárov. Prvý test novej nosnej rakety Ares 1 je naplánovaný na apríl budúceho roka a prvý ostrý štart s posádkou v module nazvanom Orion na rok 2015. Celý program výpravy k Marsu však v americkej spoločnosti nevzbudzuje ani zďaleka taký záujem, ako vyvolával v 60-tych rokoch projekt Apollo, ktorý vyvrcholil dobytím Mesiaca. NASA prednedávnom najala newyorskú reklamnú firmu, ktorá má vesmírnej agentúre pomôcť s propagáciou celého programu, ktorý nesie označenie Constellation (Súhvezdie). Všeobecne menšie nadšenie pre vesmírny výskum, než aké Amerika prežívala pred 40 rokmi, sa prejavuje i v problémoch s financovaním programov NASA. S väčšími prostriedkami by úrad mohol napríklad urýchliť vývoj novej rakety, aby bola pripravená už v roku 2013.

Vyžadovalo by to ale uvoľnenie ďalších dvoch miliárd dolárov k súčasnému ročnému rozpočtu agentúry, ktorý predstavuje necelých osemnásť miliárd dolárov. V skutočnosti ale vláda o tieto dotačné prostriedky nepožiadala, a vlani Biely dom dokonca zastavil Senátom schválený návrh, ktorý NASA dával prostriedky navyše. "Náš národný vesmírny program je ohrozený," tvrdí Scott Hubard, ktorý v NASA viedol jednu z výskumných úloh a ktorý v polovici februára zorganizoval na univerzite v Stanforde konferenciu odborníkov o budúcnosti amerického vesmírneho programu. Popri súčasným ťažkostiam s financovaním vzbudzuje ďalšie neistotu otázka, ako sa k plánom prezidenta Busha na dobytie Marsu postaví jeho nástupca v Bielom dome. Nikde totiž nie je napísané, že musí na Bushove zámery nadviazať. "Niektorí z nás majú vážne pochybnosti, či na program skutočne budú prostriedky, a či tu bude dostatočne veľká podpora verejnosti, aby sa to všetko uskutočnilo," uviedol pre denník San Francisco Chronicle fyzik Louis Friedman.

Článok bol pôvodne publikovaný na Digiweb.cz.