Pôvodne som chcel na tomto mieste písať o dovolenkách. Potom som usúdil, že by to bolo necitlivé voči Grékom a ich tragikomickému odchádzaniu z eurozóny. Ale keď som si pozrel výsledky údajne existentných volieb v Aténach, zase som pochopil, že aj na editorial lifestylového časopisu je to až príliš bizarná telenovela. A tak som chcel oprášiť športovú tému, presnejšie futbalové EURO 2012.
O tomto eure by sa aspoň zmysluplne písať dalo, ale keď Česi postúpili z prvého miesta svojej skupiny, pochopil som, že futbal je hra plná emócií, no zdravý rozum v nej chýba. A tak mi zostalo jediné východisko: keďže mám dobre napozeraného Pavla Freša z diskusných relácií na TA 3, spolu s ním som zaťal päsť, takmer ňou buchol o stôl a skonštatoval, že budem písať o... chvíľka napätia... júnovom čísle prečo nie?!
Vedeli ste, že istý Milan Jankovič stavia luxusné jachty? Naozaj nie? Tak inak. Vedeli ste, že značkou kuchynského riadu je Philip Zepter? Predstavte si, že je to stále ten istý muž – iba v roku 1970 opustil Srbsko, aby sa v Rakúsku naučil nemecky. Aj keď mu tá reč vyšla a ešte lepšie podnikanie, v médiách sa často neobjavuje. Slávny biznismen, ktorý ku kuchynskému riadu pridal zdravotníctvo, kozmetiku, finančníctvo a spomínané jachty, však prečo nie?! exkluzívny rozhovor poskytol. A hoci ho práca baví, už si vo vlastnej rodine vybral aj nástupcov. „Jedného dňa po mne spoločnosť prevezmú, len dúfam, že to bude skôr ako v prípade anglickej kráľovnej.“
Presne 11 rokov po Jankovičovi si to do západnej Európy (resp. do Švajčiarska) namieril aj vtedajší československý reprezentant v cyklistike Ján Koba. Na rozdiel od iných emigrantov mal tento Slovák šťastie na to, že ho poznali, ale zdravotné problémy jeho športovú kariéru predčasne ukončili. Predával bicykle, no zlom nastal až na výstave vo Frankfurte nad Mohanom na prelome 80. a 90. rokov. „Skontaktoval som sa s jednou taiwanskou firmou a nechal si vyrobiť prvých sto rámov podľa mojich návrhov a začal som skladať vlastné bicykle.“ Bicykle na mieru mali pod hlavičkou Koba nečakaný úspech – dnes ich ročne vyrobia tisíc.
Slovenskí výtvarníci Fulla, Paštéka či Galanda majú dve veci spoločné: patria k slovenskej moderne a nájdete ich na unikátnych plátnach oravskej rodinnej dynastie. „Šepsované plátna robím už 40 rokov. Šeps – teda povrchový náter – vyrábam podľa starého receptu, ktorý našiel svokor kedysi dávno v pražskej národnej knižnici,“ vysvetľuje Ján Smolka. Mimochodom, tým svokrom nie je nik iný, ako milovník umenia Juraj Schürger. Zatiaľ čo zať po ňom prevzal výrobu plátien, dcéra Anna Lenková zase obchodovanie s umením a výrobu rámov. „Opatrovala som oboch rodičov, takže sa často stávalo, že keď išli spať, zišla som do dielne a všetko som sa učila metódou pokus – omyl.“ Keď si zoberiete, že sa to všetko začalo v roku 1949, ten pokus jednej rodiny stál celkom za to.
Keď som začal písať tento editorial, eurozóna bola plná optimizmu po tesnom víťazstve tzv. proeurópskych strán v Grécku (malý slovník slov: proeurópske sú také, ktoré aspoň deklarujú, že by mohli niečo ušetriť). Keď som tento editorial dopísal, už sa pesimizmus voči Aténam obnovil a v rekordných problémoch lietali aj výnosy španielskych dlhopisov. Neviem preto, aké leto bude mať pani Angela Merkelová, ale verím, že vy si ho užijete o trochu viac.
A to nehovorím o septembri, keď čaká tento časopis malá oslava malého jubilea. Nechajte sa prekvapiť.
Peter Vavro
šéfredaktor Hospodárskych novín
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
| Ďalšie unikátne príbehy biznisu, exkluzívne rozhovory a reportáže nájdete v dnešnej life style prílohe HN v magazíne prečo nie?! Alebo najnovšie aj vo vašom iPade. |