Jednotku s hviezdičkou získala žilinská TOP Restaurant. Na ďalší test sme sa vydali do Žiliny a objednali sme si stôl pre tri osoby. Pretože chcem byť objektívny, nechodím nikdy ochutnávať sám, moji spolustolovníci sú vždy ľudia z dobrej gastronómie a rád sa s nimi podelím o názor.
Nájsť TOP Restaurant nebolo jednoduché. Leží na okraji Žiliny medzi veľkým sídliskom a novou priemyselnou a nákupnou zónou, hneď vedľa Metra na druhom poschodí. Privítala a k stolu nás uviedla mladá usmievavá šéfka. Naša prvá otázka znela: „Prečo sa tento podnik volá TOP Restaurant?“ Táto šarmantná dáma nám vysvetlila, že je to skratka troch slov, a síce Totálne Ochotný Personál. Personál je v tejto reštaurácii prehľadný, skladá sa totiž z majiteľa Petra Ďurča a Renáty Brezinovej. Moderná reštaurácia má kapacitu asi 25 miest, z terasy je pekný výhľad do prírody.
Ako aperitív nám ponúkli výborný sekt z Patagónie, vykvasený s lesnými jahodami. Pri čítaní jedálneho lístka k nám pristúpil šéf a kuchár v jednej osobe a ponúkol nám, aby sme karty zatvorili, že nám niečo uvarí. S radosťou som to prijal, som pre prekvapenia vždy otvorený, práve tak totiž človek môže vidieť, či je kuchár kreatívny.
Už pri predjedle sa nám zatajil dych, dostali sme terinku z údeného pstruha ochuteného limetkou s uhorkovým želé a krajíčkom kukuričného chleba, jedlo bolo výborne ochutené a malo dobrú konzistenciu. Ďalej prišlo Gaspaccho z broskýň a cherry paradajok ochutené pár kvapkami figového balsamica a lístočkami čerstvej mäty. Pri týchto letných teplotách, ktoré v Žiline práve boli, to bol podarený, osviežujúci medzichod.
Nasledoval jednoduchý, harmonický chod – špagety s pestom, olivami a kaparmi. K tomu nám odporučili nemecký rizling od Roberta Weila.
Ďalší chod bol pečený ostriež so šošovicou nakyslo a malým šalátom. Ostrieža som naposledy jedol ako pätnásťročný chlapec – normálne to vo mne vyvolalo spomienky na mladosť. Tento chod mi spomienky neskazil, jedlo bolo výborné!
Pri prvom hlavnom chode, stehne z kukuričného kuriatka a gratinovaných zemiakoch, sme sa zhodli na tom, že sme na Slovensku zatiaľ lepšie nejedli. Nasledoval druhý hlavný chod – filé z mliečneho jahniatka s rizotom Bloody Mary. Potom nás šéf prekvapil pralinkou z bielej čokolády a parmezánu, sprievodom bol Merlot z Nového Zélandu.
Ako dezert sme dostali jahodovú tortičku s piškóta, mincovým mascarpone a jahodovou penou. Ako digestív nám bol odporučený 25-ročný kubánsky rum. Menu stálo 56 eur na osobu, čo je podľa mňa veľmi korektná cena.
Teší ma, že nemusím o slovenských reštauráciách písať len negatívne. Pán Peter Ďurčo varí modernú, sezónnu kuchyňu, sústreďuje sa na produkt. Servis je milý a kompetentný. Títo milí majitelia s láskou pracujú vo svojom podniku, a to je to, čo na Slovensku v mnohých reštauráciách chýba. Väčšinou vôbec neviete, kto je vlastne šéf. K menu jeho reštaurácie TOP pridávam ešte slovíčko TIP. Je to TIP TOP reštaurácia a zaslúži si jednotku. Bravo, len tak ďalej!