Akonáhle sa dostanete do rúk doktorom, už vás len tak nepustia, hovorí herec Igor Bareš

Jedenásť rokov ste boli v zlatej kaplnke, rovnaký čas teraz pôsobíte v Divadle na Vinohradoch.

Aj v brnenskom Národnom divadle som bol jedenásť rokov.

Znamená to, že jedenásť a dosť?

Z Vinohrad nemám tendenciu odchádzať, pretože mi tam umožňujú byť aktívny aj na iných javiskách, napríklad v Divadle pod Palmovkou, kde hrám v Pygmalione smetiara Doolittla, čo je zvláštne, pretože Pygmalion sa hrá aj na Vinohradoch. Na Palmovke mám okrem toho aj úlohu prednostu stanice v Ostro sledovaných vlakoch.

Takže ste na Vinohradoch spokojný?

Za tých jedenásť rokov ma tam stretli aj tituly, v ktorých by som asi byť nemusel, ale snažím sa odviesť každú zverenú úlohu čo najlepšie, ako viem. Navyše, ako som spomenul, toto divadlo sa ku mne správa ohľaduplne, pretože v šesťdesiatich rokoch už nie som celkom vo forme.

Pamäť mi vynecháva, zle vidím, horšie počujem a zle sa pohybujem, teda mi dávajú úlohy, na ktoré stačím, a nemusí to byť tá najhlavnejšia úloha. Mňa baví byť pri tom.

V čom tam napríklad hráte?

Od apríla mám v Petrolejových lampách rolu otecka hlavnej mužskej postavy, ktorú hral vo filme Petr Čepek. Má šesťdesiatpäť viet a prišlo mi úsmevné, že mi tú rolu dali k mojim šesťdesiatinám.

Jiřina Bohdalová: Za minulého režimu nikto nemusel, len sa na to dnes mnohí vyhovárajú (rozhovor)

Aké je hrať na menších scénach?

Keď som prišiel do Mahenovej činohry, stretol som sa s režisérom Zdeňkom Kaločom, ktorý bol aj filmový a televízny režisér, a ten tvrdil, že neexistuje televízne alebo civilné herectvo. Dôležité je, aby tá emócia bola pravdivá, a potom môže byť na veľkom javisku aj pred kamerou. A ja mám rád pestrosť.

Vyhýbate sa niektorým témam? A prezradíte nám, ktoré to sú?

Nerád sa zúčastňujem stopercentných bláznovstiev, ako sú Večer trojkráľový, Poprask na lagúne a podobne, pretože by som to skrátka nevedel.

Pár rokov už načítate audioknihy Vladimíra Körnera, ktorého ste si sám vybral...

Jeho dielo je mi blízke. Takých autorov je viac, ale doba im nie je naklonená. Človek sa skôr uchýli k niečomu inému, aby si oddýchol od toho, čo ho sprevádza. Ja sa naopak rád zaoberám niekým, kto je na tom horšie ako ja. (úsmev)