Paradoxne ju kedysi ani po dvoch pokusoch nevzali na divadelnú fakultu AMU. Dôvody? Ako spomínala: „Prvýkrát, že mám nohy do iks. Ja, ktorá som bola roky v balete! Druhýkrát, že mám slabý hlas. Ja, ktorá bez mikrofónu len hlasom dodnes zvládnem celú sálu!“
Ale mala inú, dobrú školu. Ako dievčatko začala chodiť na balet a už v štyroch rokoch tancovala detské roly na javisku Národného divadla. Tam si ju vtedy vybral aj režisér František Čáp na stvárnenie jedného z detí vo filme Babička. Tým odštartovala jej viac ako bohatá herecká kariéra. Za život natočila vyše stovku filmov, uspela na javisku, pobavila aj dojala nespočet divákov.
Od baletu k Homolkovcom
Otecko Alois Málek si priviezol jej mamičku Dragicu zo Sarajeva. Po nej – ako sama tvrdila – zdedila záľubu v bylinkách, mletom mäse a vôbec vo varení. Zrejme aj temperament – a tiež jasnovidectvo, ku ktorému sa sama celý život hlásila. Narodila sa im 13. júna 1936 a prežívala s nimi krásne detstvo
A pretože oteckovi kedysi akýsi šaman veštil, že bude mať dcéru, ktorá sa stane umelkyňou, rodičia sa snažili proroctvo splniť. Balet, Národné divadlo, filmovanie, všetko podporovali. Cvičiť musela tvrdo, to áno, ale baletnú prípravu si neskôr, keď už mala značné kilá navyše, chválila.
„Dokázala som si totiž udržať určitú ľahkosť, jednoducho som vedela tie kilá nosiť.“ Honoráre, ktorými vylepšovala rodinný rozpočet, jej dokonca doma vydobyli výsostné postavenie. Ako sama vtipkovala, smela už v deviatich rokoch fajčiť.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.