V letnom tábore som sa kedysi zamiloval do dievčaťa zo susedného stanu. Mal som trinásť a dávnu lásku si dodnes pamätám do detailu. Malo to však chybu: nenašiel som odvahu povedať jej, že sa mi páči. Hanbil som sa. Na tieto platonické prázdninové city po rokoch spomíname sa sladkobôľnou nostalgiou.
Vtedy som sa však bál, že keby ma to dievča nechcelo, nestál by som predsa za nič. Bol by som škaredý, nemožný a trápny... Dnes sa tomu už smejem, šťastne ženatý. Cynik by dodal, že za hanbu môže aj vedomie, že zmyslom všetkých zoznamovacích tančekov je sex. Máchov Máj, Puškinov Eugen Onegin, Shakespearov Rómeo a Júlia a ďalšie veľké diela svetovej literatúry sa na prvý pohľad točia okolo vznešeného splynutia duší. V skutočnosti ide o splynutie tiel.
Opečiatkovaný zadok
Filozof Václav Bělohradský si všimol, že komunikácia medzi pohlaviami nesie skrytý význam, ktorý je síce obom aktérom zrejmý, ale nehovorí sa o ňom. Keď muž pozve ženu na večeru, do kina alebo na kávu, obaja vedia, že to nerobí kvôli hladu, kultúre ani kofeínu.
Lenže vedomie, že po všetkých tých láskyplných vyznaniach s vyhliadnutým partnerom skončíme v posteli, nás môže zároveň zväzovať. Nahota je predsa „fuj“. Mnoho ľudí sa jednoducho nevyrovnalo s vlastnou telesnosťou. Priznať si, že zoznamovanie je o budúcom sexe, je rovnako úľavné, ako keď idete prvýkrát na nudistickú pláž. Za svoju nahotu sa prestanete hanbiť, len čo odložíte plavky. Vaše odhalené ohanbie nikoho nezaujíma, pretože nahí sú všetci.
Z cieleného prekračovania hraníc hanby môže paradoxne prameniť silný erotický zážitok. Také „úchylné“ hry však už nie sú pre každého.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.