Galeristka: Milujem pokrok, už za pár stoviek viete kúpiť dielo študenta a možno je to budúci Picasso

Ako ste sa dostali k umeniu? Fascinovalo vás už od skorého veku?

V mladosti ma umenie vôbec nezaujímalo, chcela som byť vojenský pilot. Neurobila som skúšky, ukázalo sa, že by bol pri lietaní problém, že si pletiem vpravo a vľavo. S umením som začala až po univerzite, a to prácou pre aukčný dom Dorotheum vo Viedni. Prvú Gallery Art Factory som mala na príšernom mieste: v dome na odstrel na Václavskom námestí bola obrovská stará tlačiareň novín. Nemala som žiadne peniaze a nájom bol nízky. V tom čase bola na Václaváku najväčšia koncentrácia prostitútok a dílerov drog v Európe a všetko sa sústreďovalo do veľkej tmavej nepoužívanej garáže, ktorou sa chodilo do mojej galérie. Vytiahla som vždy v lete sochy von na Václavák a do tej garáže a stála som tam, kde bolo so mnou vždy minimálne desať dílerov drog. A je to ťažká práca, pokiaľ ponúkate umenie vedľa drogového dílera alebo čokoľvek predávate, oni majú lepší produkt. Hovorila som ľuďom, čo prišli do garáže: „Sochy, obrazy, schodmi hore.“ A chlapík vedľa mňa: „A ja mám kokaín.“ Ťažké. Po ôsmich rokoch som si založila DSC Gallery na Dlouhej 5.

Čomu všetkému sa v súčasnosti venujete a čo tomu predchádzalo?

Som galeristka, vyberám umelcov, pripravujem výstavy, pracujem so zberateľmi, učím na VŠE, zbieram umenie. Najdôležitejšia časť je plánovanie galerijného programu, výnimočných zahraničných mien z Berlína a Lodnýna, ktoré predstavujeme v Prahe. Pre mňa to znamená množstvo zahraničných ciest. Pri tých navštevujem ateliéry zvučných mien globálneho sveta umenia a plánujeme budúcu spoluprácu. Neskôr sa moja rola premieňa na zberateľku a galeristku, ktorá vie sprostredkovať kontakt s umeleckým dielom priamo k zberateľovi alebo k tým, ktorí k zbieraniu ešte len prichádzajú. Zapáliť v nich plameň zberateľskej vášne je najdôležitejší moment, ktorý sa nikdy nesmie podceniť. Okrem toho sa tiež do veľkej miery venujem edukácii a vytváraniu atmosféry pre široké spektrum ľudí so záujmom o umenie.

Čo vás ako zberateľku umenia presvedčí o zadovážení si konkrétneho diela? Aké sú vaše kritériá?

Väčšinou je to pre mňa určitý nepokojný, silný príbeh, ktorý ma ako silný magnet k dielu priťahuje. Zaujímam sa o osobnosť, ktorá za umeleckým dielom stojí, a vytváram si vlastnú ikonografiu čítania, ktorá môže mať niekoľko perspektív. Je to o jedinečnom prepojení, ktoré musí zacieliť každý zberateľ inak, lebo každý máme iné životné skúsenosti. A dokladom je, samozrejme, čas, ktorý odhalí správnosť výberu.