Herečka Zuzana Mauréry: Ja filmu iba slúžim

Diváci vás v kinách čoskoro uvidia hneď v niekoľkých premiérach. Jednou z nich je film Muž, ktorý stál v ceste. Je o Františkovi Krieglovi, politikovi, ktorý sa v auguste 1968 ako jediný vzoprel a nepodpísal Moskovský protokol, dokument, ktorý znamenal súhlas s okupáciou Československa. Stvárňujete v ňom Krieglovu manželku Rivu. Poznali ste ich príbeh?

Nie, nepoznala som ho. Na Slovensku ho málokto pozná. Ale je skvelé, že sa tento príbeh dostane do kín. Je stále veľmi potrebné si tieto osudy pripomínať. Kvôli dezinformáciám a bludom o histórii, ktoré sa bežne šíria internetom a vymývajú mozgy hlavne mladým ľuďom, je stále veľmi dôležité točiť takéto filmy. Veď niektorí tínedžeri už ani netušia, čo sa stalo v roku 1989. V každom prípade, na Slovensku bolo vždy obľúbenou disciplínou pliesť si pojmy s dojmami. Pripomínať fakty je dôležité.

Študovali ste svoju postavu Rivy, čo ste si o nej našli?

Riva bola podľa fotiek nežná, subtílna osoba, ja som predsa len trošku väčšia žena. Ale myslím si, že je dôležité hlavne nájsť jej esenciu. Už len tým, že prežila svojho muža o dvadsaťdva rokov, musela mať v sebe veľkú silu, cieľavedomosť a nadhľad. Ťažké veci človeka zocelia, a ona to teda ľahké nemala. Ide o našu históriu a skutočnú postavu a ja som vždy túžila po takej úlohe – úlohe, do ktorej je najskôr potrebné dospieť.

Zasahovali ste ešte nejako do tvorby postavy?

Ani nie. Snažila som sa, aby sa do filmu dostalo čo najviac o vzťahu Krieglovcov. Veľmi si vážim to, keď režisér hercov počúva, že keď mu niečo navrhnem, zapíše si to a premýšľa o tom. Čo režisér filmu Peter Nikolaev vie. Ja navyše potrebujem dostať von akýkoľvek nápad a potom je už len na režisérovi, čo s tým urobí. Ja len slúžim filmu.

Kus svojho života ste prežili v období reálneho socializmu. Máte na tie časy nejaké spomienky?

Ja som dokonca ročník 1968. Narodila som sa presne mesiac po tom, čo sem prišli sovietske tanky. Bývali sme na námestí vedľa Prezidentského paláca, v miestach, kde sa zastavili. Mamička mi rozprávala, ako prišli a ona tam stála s bruchom a pozerala na ne.