Tento rozhovor vyjde 24. februára. Už viete, ako tento smutný deň strávite?
V prvom rade si spomeniem na všetkých svojich príbuzných, kamarátov, známych, ktorí bojujú – alebo už nie sú medzi nami. A, samozrejme, budem pokračovať v aktivitách, ktoré som začal robiť hneď po 24. februári minulého roku: čiže v zbierkach pre ukrajinských vojakov aj civilistov a vo vysvetľovaní udalostí týkajúcich sa vojny na svojom instagramovom účte. Na výročie sa chystá aj podujatie pod záštitou Mier Ukrajine, kde budeme prezentovať svoje dobrovoľnícke aktivity – výrobu maskovacích sietí a špeciálnych zákopových sviečok, čo si bude môcť aj ktokoľvek vyskúšať. Samozrejme, budú sa prezentovať aj iní dobrovoľníci – pomáhajúci ukrajinským deťom a podobne. Prijal som tiež pozvanie do viacerých televízií. Nielen pre Ukrajincov, ale – nebojím sa to povedať – pre celý svet je dôležité, aby sme o ruskej invázii hovorili.
Budete na niektorých blízkych myslieť špeciálne?
Určite budem myslieť na bývalého spolužiaka, s ktorým sa poznáme od škôlky a ktorý je momentálne v zajatí. V minulom roku mal povinnú základnú vojenskú službu a ich báza sa nachádzala v Mariupole, hraničiacom so samozvanou Doneckou ľudovou republikou. Krátko po začiatku invázie s ním rodičia aj kamaráti stratili kontakt, nenachádzal sa ani v žiadnych zoznamoch – stratených, zabitých či zomrelých. Písali sme aj žiadosti o výmenu pre prípad, že je zajatý, ale žiadne reakcie neprichádzali. A akurát pred pár dňami jeho blízki náhodne objavili video na sociálnych sieťach, v ktorom žiada o výmenu. Hovorí tiež, že sa má dobre, ale ťažko povedať, či je to pravda, či za kamerou nestál niekto so samopalom. Pôsobil smutne a schudnuto.
Po vypuknutí vojny začali aj mnohí Slováci trpieť silnými úzkosťami. Ako to zvládate vy?
Nezaregistroval som u seba žiadny psychický otras. Možno tam aj taký moment bol, ale úprimne si to nepamätám. Od začiatku som sústredený len na to, že treba neustále niečo robiť, aby sme priblížili a urýchlili naše víťazstvo.
Vaša adaptácia teda spočíva v aktivite.
Asi áno. Nechcem tým tvrdiť, že mám až toľko aktivít, ale jednoducho nemám čas zaoberať sa svojou psychikou. Samozrejme, nemám vždy dobrú náladu, ale keď mi je smutnejšie, vždy si spomeniem, že mojim kamarátom, spoluobčanom, Ukrajincom, ktorí sú buď na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny, alebo na frontovej línii, je ešte horšie.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.