Na konci júla ste oslávili šesťdesiatku. Je to len číslo?
Cítim sa stále rovnako. Len keď sa pozriem do rodného listu, je to trochu strašidelné. Ale mám to šťastie, že fyzička mi funguje rovnako, ako keď som mal dvadsaťpäť.
Chrbát nebolí?
Občas, ale viem, čo proti tomu robiť. Mám tú výhodu, že čo mi ubudlo na fyzičke, udržujem technikou. Celá rodina „fičíme“ na kĺzavých športoch – v zime lyže a snoubord, v lete windsurfing a vodné lyžovanie. Na horách mi chyby v rezanom oblúku opravujú svetoví tréneri, ktorí trénujú trojnásobnú olympijskú víťazku (smeje sa). Takže mám naozaj senzačnú starostlivosť, a vďaka tomu jazdím oveľa lepšie, než som kedy jazdil. A s tým windsurfingom je to rovnaké. Keď v Grécku príde dobrá termika, som schopný najazdiť sedemdesiat aj osemdesiat kilákov. Občas chodím behať a zdvíhať činky do telocvične, čo ma síce nebaví, ale viem, že je to potrebné, aby som potom na windsurfe vydržal aj niekoľko hodín v kuse.
Bol ste takto športovo založený vždy?
Začal som lyžovať na Špindli, keď som mal tri roky. Otec bol popri svojom občianskom povolaní výskumníka aj lyžiarsky inštruktor. Mama učila na strednej češtinu a telák. Nesnoubordovali, pretože vtedy ešte snowboard nebol vynájdený. So snoubordom som ale začal pred dvadsiatimi piatimi rokmi. To mala Ester rok.
Šport ale nie je aktivita, ktorej by sa rockeri práve venovali...
Mne je úplne jedno, či rockeri majú, alebo nemajú športovať. Tak asi nie som ten správny rocker (smiech).
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.