V Bratislave sa viac predáva ako zveľaďuje: Chátrajúce budovy majú pritom veľký potenciál

Čo bol prvý impulz, pod vplyvom ktorého ste sa začali zaoberať nevyužívanými budovami?

​Intenzívnejšie som sa nad nimi začala zamýšľať na výmennom pobyte v Amsterdame, kde desaťročia existuje squaterská tradícia. V jednom výskumnom projekte som sa zamerala na squaterské hnutie či skupiny a najmä ich motivácie, prístupy a pôsobenie na mesto a obyvateľov. Takéto iniciatívy na Slovensku absentujú, no existujú projekty, ktoré išli legálnou cestou a využili potenciál prázdnej budovy. A sú podľa mňa dôležité, pretože sa v nich kumuluje kreativita a prinášajú veľkú mieru verejnoprospešnosti.

Dá sa aspoň zhruba odhadnúť, koľko percent architektúry je na Slovensku nevyužitej? Ako je to napríklad s Bratislavou, ktorá je zrejme najlepšie zmapovaná?

Urobiť takýto odhad je, žiaľ, nereálne. Ani Bratislava nemá databázu nevyužívaných budov. Tento rok chce síce inventarizovať mestský majetok, okrem toho je tu však nevyužívaný majetok štátu, kraja, mestských častí a tiež fyzických či právnických osôb. No aspoň nejakú predstavu si môžeme vytvoriť z urbanistickej štúdie Brownfields 2019. Brownfieldy sú špecifické územia, ktorých využitie sa skončilo a trh nebol schopný zabezpečiť ich konverziu a znovuvyužitie.

Ich definícií existuje viacero, no táto štúdia vychádza z toho, že je to minimálne dva roky nevyužívané alebo prázdne územie, ktoré plochou zaberá viac než 0,5 hektára a nachádza sa na ňom objekt či viac objektov. Môže, ale nemusí mať ekologickú záťaž. V štúdii evidujú 132 lokalít brownfieldov s výmerou 631 hektárov, takže dohromady tvoria 2,42 percenta z celkovej výmery zastavaného územia Bratislavy. Sú medzi nimi aj brownfieldy s jedinečnou architektúrou, históriou či lokáciou, ako napríklad armádny objekt „Kukurica“, amfiteáter Devín, areál Palma, budova STV a iné.

Z akých dôvodov priestory najčastejšie strácajú svoju pôvodnú funkciu?

Keď nie je dopyt po tom, čo ponúkajú – čiže sú za tým rôzne ekonomické, demografické či politické zmeny. Čo sa týka nevyužívaného verejného majetku, mestám bol po zmene režimu v rámci decentralizácie zverený majetok, s čím ruka v ruke prišli aj náklady...