Prečo ja? Prečo práve ja? Prečo ja musím mať také šťastie? Už niekoľko rokov ma prenasleduje pocit, že si všetko to bláznivé šťastie, všetky tie pocty a ceny nezaslúžim a že na tomto podivnom konte šťastia okrádam iného o jeho podiel.
Myšlienky, ktoré obsadili hlavu Miloša Formana po tom, ako mu v marci 1985 Steven Spielberg odovzdal Oscara (už druhého v jeho kariére) za film Amadeus a s ktorými sa zveruje v autobiografii Co já vím, až tak nekorešpondujú s vlastnosťami, s akými si najväčšiu hviezdu československej kinematografie spájal svet predovšetkým.
Teda s nesmiernou pracovitosťou, túžbou víťaziť – a tiež užívať si radosti života. Od žien cez jedlo až po cigary. Vnútorný svet režiséra, ktorého rodičia zahynuli v koncentračnom tábore (v ôsmich rokoch prišiel o otca a v jedenástich o mamu) bol však zložitejší, ako by sa na základe jeho šarmu a 40 rokov neutíchajúceho ťahu na bránu mohlo zdať.
Bez schopnosti rozumieť subtílnym hnutiam duše by sa mu však nepodarilo nakrútiť snímky, ktoré dokázali zasia...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.