Na konci januára roku 2010 otvorilo slávne londýnske V & A múzeum (Victoria and Albert Museum) trochu neobvyklú výstavu. Dva týždne tu bolo možné zhliadnuť exponáty z nedávnej i pradávnej histórie, na prvý pohľad nahromadené "bez ladu a skladu".
Od inštitúcie, ktorá sa sústreďuje skôr na aplikované a dekoratívne kúsky, to bolo trochu nečakané. Znepokojenie návštevníkov narástlo pri pohľade do až príliš pestrého katalógu.
Čo mohla mať spoločné obetná tácka starých Rimanov, polmetrová soška egyptskej princeznej, fragment ranného stredovekého relikviáru, Gauguinove črty a nákresy amerického maliara z prelomu 19. a 20 storočia Thomasa Morana?
Nápovedou bol fakt, že záštitu nad celou výstavou prevzal Scotland Yard, respektíve oddelenie Metropolitnej polície pre vyšetrovanie kópií a falzifikátov. Všetky tieto exponáty totiž spájalo jediné meno, ich skutočný tvorca.
Na slávnostnom prestrihnutí pásky sa žiaľ zúčastniť nemohol. Odpykával si totiž trest odňatia slobody vo výške štyroch rokov a ôsmich mesiacov.
Shaun Greenhalgh, ktorý mal v čase odsúdenia 47 rokov, totiž zosmiešnil celý svet galérií, dražieb, znalcov a zberateľov umenia. A to bez toho, aby vystrčil päty z domu v Boltone, kde žil so svojimi starými rodičmi.
A aj bez toho, aby si peniaze z lukratívnych podvodov užíval. Jeho cieľom totiž nikdy nebolo zbohatnutie. Podvod bol v jeho prípade len cestou, ako dostať vlastné diela do sveta. A zasiahnuť snobskú konzumnú morálku zberateľov.
Formujúci pritom pre neho bol, ako sám priznal, výlet do Ríma, ktorý absolvoval v trinástich rokoch.
Plamienky pohŕdania
Začalo to turisticky nevyhnutnou návštevou galérií. A Shaun sa zamiloval. Do práce Botticelliho, Perugina, Signorelliho a Rafaela. "V porovnaní svojej existencie s prácou nežijúcich majstrov som sa cítil úplne bezvýznamný," nepopieral svoju fascináciu. A vtedy ho napadla ona otázka: Dokázal by niekto na svete zopakovať to, čo vytvorili oni?
Okrem toho si v rímskych galériách mladučký Greenhalgh všimol ešte jeden fenomén: Pseudoznalci a samozvaní odborníci, ktorí prechádzali galériami a rozdávali zasvätené komentáre.
Ešte včera nemali o umení ani potuchy, v galériách sa však, vybavení vreckovým cestovným sprievodcom tvárili ako profesionáli, oduševnene preciťujúci diela majstrov.
Pripadalo mu to pokrytecké, možno až svätokrádežné. V mysli 13-ročného chlapca sa zrodila komická predstava týchto výletníkov, keby sa na prehliadku vydali s chybne vytlačeným katalógom.
Vážne, kto z nich by vôbec poznal, že Kajúca sa M...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.