"Keď sa mi niečo stane, nájdu moje kosti." Ako znášajú karanténu nezadaní?

Nedobrovoľne strávené týždne v jednom byte s ľuďmi, ktorých ste predtým vídali len krátko ráno a o trochu dlhšie popoludní a večer po príchode z práce, mnohým z nás otvárajú nový pohľad na toľkokrát omieľané slovo rodina.

Kto si aspoň raz nepovzdychol, že by deti najradšej predal do otroctva, alebo aspoň poslal do polepšovne, nech hodí kameňom. A komu sem tam nelezie na nervy aj najmilovanejší partner či partnerka, ten je snáď svätý.

Napriek tomu by sme možno mali byť radi, že sa máme, pretože sa aspoň nemusíme rozprávať s kefkou na zuby alebo kaktusom v kvetináči a naša mačka nemusí vydesene pozerať na slzy, čo sa nám rinú po lícach vo chvíľach, kedy aj napriek všetkým technickým vymoženostiam zvíťazí pocit samoty a štyri steny naokolo na nás doľahnú ako balvan. Ako sa dnes majú ľudia, čo žijú sami?

"Hoci som skôr introvert, kontakt s ľuďmi mi chýba," priznáva influencerka a autorka knihy Slová z pekla Alexandra Kohoutová (29). "Aj keď normálne nemám rada videohovory, teraz ich s priateľmi dosť využívame. Inak klasicky telefonujem s rodičmi a som na sociálnych sieťach."

Spoločnosť druhých chýba aj Marii (30), ktorá pracuje v public relations. "Cez deň mám väčšinou veľa pracovných telefonátov, čo aspoň trochu nahradzuje každodenný kontakt a niekoľkokrát do týždňa si voláme s kamarátmi...