Novinári, ktorí pravidelne sledujú prípravy a priebeh festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach, už dobre poznajú bonmot jeho riaditeľa Petra Hledíka, ktorý vždy avizuje, že festival má trojaký rozpočet: ideálny, reštriktívny a zúfalý. Ba vlastne to ani nie je bonmot, ale realita: už neraz sa festival konal so zúfalým rozpočtom a na jeho priebehu to nebolo veľmi poznať. Tohto roku bola však situácia najkritickejšia: z plánovaných štrnástich miliónov korún sa podarilo zabezpečiť iba šesť (z toho 3,5 milióna je dotácia ministerstva kultúry), a to sa už na podobe festivalu nemohlo neodraziť. Výsledkom bola jeho "diétna" verzia; festival sa obmedzil na päť dní v Trenčianskych Tepliciach s ozvenami v Bratislave -- tie sa končia práve dnes.
VEĽKOLEPÝ ZAČIATOK
Finančná reštrikcia nepostihla otvorenie 12. Art Filmu, ktoré bolo poňaté ako sviatok celej filmárskej obce a spojené s odovzdávaním výročných cien za audiovizuálnu tvorbu. Ani to sa nezaobišlo bez diskusie, či pri súčasnom stave našej audiovizuálnej tvorby nejde skôr o ocenenie motivačné, než potvrdenie skutočných kvalít. Keby to tak aj bolo, nie je na tom nič zlé; dnes si, takpovediac, zaslúži metál každý, kto vôbec dokáže vyprodukovať (a vytvoriť) film. A okrem toho aj v dielach, ktoré nie sú celkom dokonalé, môže byť vynikajúci profesionálny výkon jednotlivca. Najviac ocenení sa ušlo televíznemu filmu Petra Krištúfka Dlhá krátka noc (Igric pre herečku Szidi Tobiás, prémie pre Krištúfka, herca Mariana Geišberga a kameramana Tomáša Juríčka). Ďalších Igricov získali scenáristka Tina Diosi (Neverné hry), kameraman Martin Štrba (Záchranári), režiséri Jana Slovenská (animovaný film Steblá trávy) a Mišo Suchý (dokumentárny film Home Movie). Slovenskí novinári ocenili filmy Želary (režisér Ondřej Trojan), 66 sezón (režisér Peter Kerekes) a ako najlepší zahraničný film v našich kinách americké Hodiny. Zlaté kamery za podiel na rozvoji filmového umenia poputovali do rúk televízneho režiséra Vida Horňáka (Sesternica Beta, Európa, moja láska) a českého hudobného skladateľa Petra Hapku (napr. hudba k slovenským filmom Ružové sny či Tisícročná včela) a in memoriam získal toto ocenenie spoluzakladateľ slovenského animovaného filmu Vlastimil Herold.
SVETSKÁ SLÁVA...
... poľná tráva. Ale nemusí to tak byť vždy. Niekedy môže mať sláva podobu bronzovej tabuľky umiestnenej na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach a symbolizujúcej ocenenie herca, ktorý svojím umením ovplyvnil život svojej generácie. K dobrej spoločnosti -- spomeňme len náhodne napríklad Sophiu Lorenovú, Vlastimila Brodského či Ladislava Chudíka -- pribudli v tomto roku ďalšie dve mená. Obmedzené finančné možnosti nedovolili pozvať hviezdu typu Giny Lollobrigidy ani iného zahraničného hosťa, akým bol vlani Klaus Maria Brandauer. A tak sa tohtoročnými nositeľmi ceny Hercova misia stali dvaja herci zvučných mien z našich zemepisných šírok -- Štefan Kvietik a Květa Fialová. Kvietik sa zapísal do pamäti divákov najmä snímkami ako Boxer a smrť, Medená veža či Tisícročná včela. Čerstvý sedemdesiatnik možnosť, že by sa ešte niekedy postavil pred divákov, považuje za nepravdepodobnú. Naproti tomu Fialová aj vo svojej sedemdesiatpäťke (môžeme to prezradiť, lebo sama zverejnila na tlačovej besede svoj dátum narodenia) stále účinkuje v ôsmich divadelných inscenáciách i pred filmovou kamerou. Legendárna Tornado Lue z Limonádového Joea (hrala aj v slovenských filmoch Skrytý prameň či Smrť šitá na mieru) sa na Art Filme vyznala zo svojho vrúcneho vzťahu k Slovensku, kde ako dieťa českých rodičov strávila detstvo a dokonca krátko účinkovala v martinskom divadle.
KĽÚČ K ZLATÉMU KĽÚČU
Diéta nepostihla samotné filmové súťaže; organizátori vyberali snímky do troch súťažných festivalových kategórií spomedzi 340 titulov, aby sa ich tu napokon stretli štyri desiatky. Rozhodnutie poroty znamenalo triumf kinematografií krajín severnej Európy, kam poputovalo päť z celkového počtu ôsmich udelených cien. V súťaži hraných filmov Art Fiction zvíťazil islandský film Chladné svetlo režiséra Hilmara Oddssona, na ktorom porota ocenila realistickú i poetickú filmovú reč príbehu o tom, ako osud každej ľudskej bytosti formujú zážitky z detstva. Ocenený kameraman Peter Mokrosinski sa podpísal pod švédsky film Zlo, v ktorom sa retropríbeh o šikanovaní v internátnej škole stáva metaforou o zle skrytom v ľuďoch a o tom, ako proti nemu bojovať. Oba tituly azda najlepšie naplnili požiadavku "umenia rozprávať príbeh", čo bola téma seminára konaného v rámci festivalu. To isté sa podarilo aj Dánke Birgitte Stearmoseovej v krátkom filme Malé lavíny, ktorý zvíťazil v kategórii Artefakty. Spomedzi ostatných ocenených filmov spomeňme aspoň ten domáci: Cenu primátora mesta Trenčianske Teplice získala Jana Slovenská za svoj už spomínaný absolventský film Steblá trávy na motívy poézie Walta Whitmana.
Diéta nemusí znamenať vždy len obmedzenia, môže byť aj očistnou kúrou, vedúcou k novému rozkvetu organizmu. Zostáva dúfať, že aj festival Art Film poznačí tohtoročná diétna podoba v tom druhom zmysle. Zišlo by sa mu to najmä vo výbere filmov, ktoré by viac komunikovali s divákom a dokázali ho výraznejšie pritiahnuť do kina.