Malý úderník, priekopník lepších zajtrajškov, uvedomelý malý občan. Práve takéhoto jedinca sa socializmus snažil vytvoriť z dieťaťa, ktoré by sa podľa predstáv súdruhov malo na budovanie spoločného blaha pripravovať najlepšie už v pôrodnici.
Tento nevinný „tvárny materiál“ sa bývalý režim pokúšal formovať nielen ako vedomý pedagóg, ale aj rodič a „kamarát“. Preto zďaleka nešlo len o to vtĺkať deťom propagandu do hláv v školských laviciach – siahal aj na ich mimoškolský život. S orlím zrakom dohliadal na to, s čím sa malí Čechoslováci hrajú, čo čítajú alebo ako vyzerajú ich izbičky.
Hračky detí spoza opony FOTO: Umeleckopriemyslové múzeum v Prahe/Dětem na míru
Keď už tieto predmety neboli nejako bizarne poznačené ideológiou, chýbal im nápad alebo nestačili na rozvíjanie toho, čo je pre deti kľúčové: jemnej motoriky, predstavivosti, estetického cítenia alebo chuti skúmať. Len výnimočne – ale predsa – sa stávalo, že sitom vševidiaceho socialistického oka prešli aj nezvyčajne pekné invenčné návrhy.
Práve socialistickým hračkám, nábytku a knihám, ktoré oplývali umeleckou invenciou, no detí, ktoré si na ne mohli siahnuť, bolo žalostne málo, sa venuje nová publikácia Dětem na míru, ktorú vydalo Umeleckopriemyslové múzeum v Prahe.
Kult detstva
Odborná publikácia s bohatým obrazovým materiálom skúma podobu spomínaných predmetov naprieč celou komunistickou érou. Jej autorkou je kurátorka zbierky nábytku 20. a 21. storočia Umeleckopriemyslového múzea Lucie Skřivánková.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.