Spisovateľ Ota Pavel: Zgniavila ho cenzúra a smútok v duši

V detstve som od matky namiesto rozprávok žiadala rozprávanie o tom, ako sa žilo u nás na Buštehrade, keď bola mladé dievča. Babička s dedom boli pekári a moja mama nosila žemle susedom. O niekoľko barakov ďalej dole pri rybníku bývali istí Popperovci – jej službu si vraj nemohli vynachváliť.

A ja som potom hltala všemožné lotroviny bratov Popperovcov – Lea a Ota. Boli to pekné kvietky! Pytliačili na oboch miestnych rybníkoch a nenechali na pokoji jedinú ženskú sukňu – vrátane mojej peknej matky. Leo potom vynikol ako podomový obchodník so všemožným tovarom a preslávil sa ako agent slávnej švédskej firmy Electrolux.

Známy kúsok (ktorý sa dostal aj do filmu Smrť krásnych srncov): dokázal hravo predať vysávač a chladničku aj tam, kde nebol zavedený elektrický prúd. Obaja bratia Popperovci boli v obci skrátka neprehliadnuteľní, čo do fantázie a nápadov očarujúci.

Cez mamino rozprávanie sa tak ku mne dostali aj Hugo s Jirkom a nakoniec aj Ota, všetci traja synovia podareného otecka Lea. Spoznala som potom zblízka všetkých troch, ale až po mnohých rokoch mi doslova padla sánka, keď som si prečítala poviedky najmladšieho z nich – Ota Pavla.

Majstrovské diela, pri ktorých som vplávala aj ja späť do buštehradského detstva. Otovi som potom išla po stopách nielen buštehradských. Ako neskoršia editorka a nakladateľka jeho sedemzväzkových zhromaždených spisov sa preto osmelím krátko zaspomínať.

Buštehradské detstvo

„Pred každou novou jarou zomiera vždy viac ľudí. Takto umrel môj otec, takto umrel Hubert... Neboli starí, chystali sa ešte niečo vykonať – a až potom odpočívať. Ale boli unavení, mali dobré srdce, a dobré srdce sa rýchlo rozdáva, až z neho nič nezostane.“ Autor spomínaných riadkov, spisovateľ Ota Pavel (Otto Popper), zomrel pred päťdesiatimi rokmi, ako iba 43-ročný.

Aj on mal „unavené srdce“, bol utrápený ťažkou duševnou chorobou a všetkým, čo vo svojom relatívne krátkom živote prežil. V jeho údele sa ako prvý výrazne odrazil príbeh dvanásťročného chlapca, ktorý počas vojny žil v chalupe svojho deda Ferdinanda v Buštehrade pri rybníku – sám s árijskou mamičkou.