Chcete zmeniť svet? Hľaďte naň otvorenými očami. Uznávaný spisovateľ Albert Marenčin nastavuje novou knihou zrkadlo súčasnému Slovensku.
Dusia vás moderné pomery a bizarné hodnotové rebríčky, ktoré panujú pod Tatrami ostatných pár rokov? Verte, nie ste v tom sami. Podobne to vidia celé zástupy umelcov. Výtvarníci atakujú bezhlavý životný štýl i katastrofálny stav životného prostredia. Režiséri definujú strach a paranoju ako základné životné pocity dnešných ľudí. A dokonca už aj v opere sa častejšie kvíli nad bezbrehou chamtivosťou než nad dojímavým vraždením z čistej lásky. V mene literatúry volá po vykúpení surrealista Albert Marenčin.
V knihe Kacírske myšlienky a nevšedné príbehy, ktorá práve prichádza na pulty kníhkupectiev, sa zamýšľa nad apokalyptickým stavom slovenskej morálky a nad horúcimi peklami, do ktorých sa naša zbedačená spoločnosť neodvratne rúti. A to je Albert Marenčin v brandži považovaný za optimistu.
Stav beznádeje
Autor knihy je jedným z najvšestrannejších a najčinorodejších domácich umelcov. Bojoval v Slovenskom národnom povstaní, stal sa surrealistom, nakrútil filmy, napísal knihy a vytvoril desiatky výtvarných diel. Pár dní pred oslavou 94. narodenín pridáva do svojho bohatého portfólia aj súbor kritických spoločenských úvah. Kacírske myšlienky a nevšedné príbehy napísal na základe silných súkromných pohnútok. Väčšinou ich vyprovokovalo pobúrenie nad niektorým z desiatok absurdných javov v našej spoločnosti.
Aký je podľa Alberta Marenčina kľúč k ich vyhodnoteniu i zmeneniu? Otvorenosť. Svoje túžby naplníme, životy i spoločnosť zmeníme, keď budeme otvorení. Podľa autora potrebujeme "byť otvorení v otvorenej spoločnosti, otvorenými očami hľadieť na svet, vnímať ho otvorenou mysľou, bez ideologických predsudkov a názorových šablón, otvorene reagovať na jeho problémy“. Boľačky, ktoré spisovateľa najväčšmi trápia a ku ktorým sa potrebujeme postaviť so všetkou otvorenosťou, rátajú kultúrnu biedu, všeobecnú zadubenosť, lipnutie na tradíciách, ktoré už nemajú v treťom tisícročí dávno čo hľadať, zbabelosť, krátkozrakosť a zúfalý nedostatok profesionality na každom kroku. Nič nové na svete, poviete si. A budete mať pravdu. Nič, čo by na Slovensku niekedy rezonovalo hlasnejšie ako dnes, dodáte. A opäť sa nebudete mýliť. Skrátka, čo téma, to reakcia „mohli by sme si ruky podať“.
Kacírska vlna
Navzdory proklamovanej skepse až beznádeji však Marenčinovým úvahám nechýba nadhľad, humor, iskra, irónia a originalita, pretože, ako sám vraví, „nie som zvyknutý papagájovať cudzie názory, keď mám svoje vlastné“. Ako by sa na autentického surrealistu a účastníka SNP aj akosi patrilo, kniha je spomienkovo ladená. Autor vo väčšine kapitol porovnáva staré časy s tými dnešnými, pričom však neirituje nostalgickým ohliadaním sa za minulosťou ako za nejakou slnkom prežiarenou etapou s titulkom dočasný raj na zemi. Jeho paľba je výdatná, mapovanie nedostatkov spoločnosti vojensky dôsledné a nahliadanie decentne zábavné.
„Neviem ako, ale určite to vyjde narovnako, či spisovateľ, filmár i výtvarník Albert Marenčin to či ono víta alebo sa s tým mieni rozlúčiť. Viem aj prečo. Pretože jeho texty sa sebavedomo nesú na vlne humoru, na vlne smiechu, ktorý je poznaním," vysvetľuje Juraj Mojžiš, autorov blízky priateľ, kolega a šťastlivec, ktorému je kniha venovaná.