Pre televíziu už pracoval, prvýkrát však uctievaný literát Cormac McCarthy, autor predlohy k oscarovej snímke Táto krajina nie je pre starých, napísal scenár priamo pre film. Režíroval ho majster, hrajú v ňom majstri. Napriek tomu Konzultant nezaberá.
Americkí fanúšikovia zostali vlažní a kritici pred uznávanou tvorivou zostavou nezrazili opätky. Hollywood Reporter dal filmu Konzultant hodnotiacu známku tridsať percent so slovami: "Je to prúser." San Francisco Chronicle ubral na dvadsaťpäť, Wall Street Journal dokonca na iba dvadsať percent. Čo je pri takej početnosti veľkých mien v titulkoch na pováženie.
Ľahostajný hrdina
Lenže príslušní velikáni neboli zjavne na pravom mieste. Cormac McCarthy v scenári vymenil výrazovú presnosť svojich kníh za slovné výlevy predstierajúce hlbokomyseľnosť. Inokedy suverénny režisér Ridley Scott sa ocitol v "krajine, ktorá nie je pre neho" - na rozdiel od bratov Coenovcov, ktorí snímku podľa McCarthyho textu Táto krajina nie je pre starých rytmizovali svojím čiernym humorom. A herci zosobňujúci obsadenie snov potom logicky nevedeli, čo si počať s hrdinom, ktorý je nečitateľný a publiku srdečne ľahostajný. Navyše sa Konzultant zjavne hrá na umeleckú variantu filmu noir, ale prostredníctvom jedinej metódy: nastavovaného vyčkávania.
Rozprávanie začne snáď päťminútová erotická konverzácia Michaela Fassbendera a Penélope Cruz pod plachtou, nasledovaná nemenej dlhým a nemenej mnohovravným skúmaním diamantu, ktorý titulný hrdina pre svoju nastávajúcu vyberá. Konzultant - skôr právny poradca - má totiž bohatých klientov pochybnej povesti.
Čakáreň na bonmoty
Takže napriek rafinovaným kudrlinkám sme späť tam, kde sa odohráva každá tuctová zámorská krimi, na pôde drogovej historky s mexickým koloritom. Znovu sa víri prach púšte, kadiaľ sa plahočia zúbožení ilegáli za americkým snom, zatiaľ čo šéfovia narkomafie si vychutnávajú výstredne krikľavý blahobyt s polonahými kráskami a koktailami pri bazéne. Medzi nimi uhladený titulný hrdina, ktorý tancuje na hrane.
Avšak aj tie obnosené zábavy drogovej smotánky obaľuje snímku dlhými meditatívnymi dialógmi prešlachteného zla. Ondulovanie ničotnosti zahŕňa úvahy mužov, ako vraj "ženy priťahuje morálna dilema", tak dámske klábosenie s poznámkami typu "čo je toto za svet". Podobne nekonečný sa zdá slovný popis vražedného mechanizmu, oceľovej slučky, na ktorej vstup na scénu sa tiež čaká.
Čo je platné, že v Konzultantovi hrajú také esá ako Brad Pitt, Javier Bardem alebo Cameron Diaz, keď sú odsúdení k viac či menej divadelnému recitovaniu viac či menej literárnych bonmotov. Pravda, niektoré pobavia - napríklad anekdota vysvetľujúca, prečo sa Ježiš nenarodil v Mexiku. Avšak figúrky v modelovej hre sú všetky rovnaké, respektíve rovnako nezaujímavé, a podľa módnej štylizácie sa správajú natoľko nezúčastnene, že už ani nevzrušujú, ale nudia.
Hranice žánru
Skrátka tí dvaja, autor a režisér, sa práve veľmi šťastne nestretli. Zjavne mali ctižiadosť vytvoriť iný, existenciálne ladený, intelektuálne "vyšší" druh thrilleru, lenže bez prvku prekvapenia, nepovediac tajomstvo narazili na hranice zbanalizovaného žánru. Divák vyčkáva, než nálada zhustne k výbuchu a kolieska osudovosti do seba zapadnú, až mu spadnú viečka. A ak ich znovu zdvihne, je mu už dávno jedno, kto prežije.
idnes.cz