Na Slovensko ste prišli kvôli festivalu Blaf, v rámci ktorého ste mali včera prednášku aj o najnovších trendoch v obchode s umením. Aké to sú?
Teraz sa veľmi dobre na aukciách darí šperkom, impresionizmu, modernému a súčasnému umeniu, a myslím si, že tento trend bude aj pokračovať.
Napriek kríze sa ceny za umenie už dlhšie pohybujú v obrovských výškach, ako to bude v blízkej budúcnosti?
To je otázka, na ktorú nikto nevie odpovedať. Trh s umením je závislý od mnohých vecí a akákoľvek zmena jednej z nich môže zmeniť celý trh. Jediné, čo môžem s určitosťou povedať je, že momentálne veľa bohatých ľudí nakupuje umenie, a to je aktuálne to, čo robí trh s umením silným a profitujúcim. Kríza zasiahla aj nás, ale odvtedy sme sa posunuli dopredu, tak ako vlastne celý trh s umením. Dúfame, že sa to bude takto vyvíjať aj ďalej.
Prečo je podľa vás stále dobré investovať do umenia?
Obohacuje život tých, čo sa naň chodia pozerať, ale aj tých, ktorí ho vlastnia. Tiež to môže byť dobrá finančná investícia, ak vezmeme do úvahy niekoľko faktorov, ako je kvalita, autenticita, vzácnosť, trh a podobne. Umenie môže byť len dlhodobou investíciou. Väčšina zberateľov, ktorých poznám, nekupujú umenie kvôli finančným záujmom, ale preto, že ho milujú, zaujímajú sa oň a a chcú s ním žiť. Ale, samozrejme, nemíňajú peniaze na niečo, čomu neveria, že za to stojí. A je tu tiež aj pekný vedľajší efekt, fakt, že o pár rokov na hodnote stúpne ešte viac.
Ale pre niektorých je to naozaj len záležitosť investície.
Samozrejme, sú aj takí nákupcovia. Napríklad Eduard Pomeranz, ktorý práve ukázal svoju kolekciu po prvýkrát v Židovskom múzeu vo Viedni, nakupuje umenie ako investíciu. Dnes sa umenie stalo veľmi módne. Zúčastňovať sa na trhoch s umením a umeleckých párty je veľmi trendy a niektorí ľudia možno nakupujú umelecké kúsky len aby sa s nimi mohli pochváliť priateľom. Na trhu sú naozaj rôznorodí kupujúci, ale na konci je to všetko len o umení.
Pre väčšinu ľudí sú sumy, ktoré zberatelia dávajú za umenie, astronomické. Nepreceňuje sa umenie v súčasnosti?
Obraz je hodný toľko, koľko je kupujúci ochotný zaň dať. Takže ak je niekto ochotný zaplatiť milióny, tak nech tak urobí.
Bude mať však napríklad súčasné umenie niekedy rovnakú cenu ako má dnes moderné umenie?
To sa nedá odhadnúť. Kvalitné diela budú mať vždy dobrú cenu.
Ako Managing Director pre Sotheby´s pracujete už 11 rokov aj pre Rakúsko a Maďarsko, takže máte blízko aj k Slovensku. Poznáte aukčné siene u nás?
Vlastne ani nie.
Dobre sa u nás predávajú obrazy od maliarov ako Benka, Fulla či Mednyánszky, ale za hranicami nepatria ich obrazy medzi vyhľadávané. Prečo?
Každá krajina má svoj lokálny trh s umením. Len tí najlepší z najlepších sa dostanú do medzinárodných vôd, a to pomocou galérií alebo zberateľov. Tú istú situáciu máme aj v Rakúsku, nájdete to všade vo svete. Ale všeobecne na umenie zo strednej Európy robíme špeciálne predaje.
Dôležitú úlohu ste zohrávali aj pri predaji obrazov práve od rakúskych umelcov Egona Schieleho a Gustava Klimta. Bola to pre vás výzva?
Tak nejako. Bola to jedna z najlepších skúseností v mojom živote a bolo to veľmi vzrušujúce.
A ktorý obraz by ste veľmi chceli vlastniť vy sama?
Abstraktnú maľbu Červená, oranžová, ružová od Marka Rothka. Tú jednoducho milujem.
Kto je Andrea Jungmann
Vyštudovala dejiny umenia a kultúrny manažment. Od roku 1989 pracuje pre aukčnú spoločnosť Sotheby´s. Od roku 2001 zastupuje pozíciu Managing Director pre Sotheby´s Rakúsko a Maďarsko a od roku 2004 Senior Director Sotheby´s v Londýne. Úzko spolupracuje s oddeleniami spravujúcimi umenie impresionistov, moderné a súčasné umenie v Londýne a New Yorku. Momentálne žije a pracuje vo Viedni.