Tento rok hráte len na dvoch festivaloch, prečo je medzi nimi aj slovenská Pohoda?
Mala som tu vystúpiť už pred tromi rokmi, ale stalo sa tu nešťastie (na festivale Pohody padol stan pozn. red.) a ja som sľúbila, že sa vrátim. A sľuby sa majú dodržiavať. A keď mi minulý rok volali, bola som tehotná, takže som nevedela prísť. Tento rok, som si povedala, že prídem, aj keď je môj syn ešte malý. Takže je to len o dodržaní sľubov, a tu sa o mňa veľmi pekne starali vtedy aj teraz.
V hudobných kruhoch sa už intenzívne hovorí o tom, že chystáte nový album. Aký bude?
Aj tu zahráme dve-tri novinky, ešte sa nevieme dohodnúť (smiech). Pracujeme na nových veciach, píšeme, snažíme sa. Je to naozaj vzrušujúce. Takže asi časom niečo príde, ešte ani my nevieme aké to bude, čo to bude. Ide to akosi prirodzene.
Ste teraz matkou, tá zmena a radosť z vás doslova vyžaruje. Bude to cítiť aj na novom albume?
Máte pravdu, zmenil sa mi celý život. A neviem ako sa s tým mám sama vyrovnať. Myslím, že to nechám plynúť, ešte mám pár rokov, kedy môžem svojho syna, tú novú osobnosť v mojom živote, spoznávať. Je to masívne, v tom pozitívnom slova zmysle. A zatiaľ sme nenašli ten spoločný jazyk na vyjadrenie tohto. Zatiaľ to je trochu frustrujúce, ale snáď nájdem ten pomyselný jazyk, ktorý bude môjho syna hodný.
V rozhovore ešte z roku 1998 ste povedali, že nechcete byť známa ani bohatá, že sa chcete venovať len hudbe. Aké je to teraz?
Rovnaké.
Ale môžeme to nazvať tak, že ste minimálne známa.
Necítim to tak, našťastie. Ak by to bolo inak, asi by som začala pracovať v kaviarni, alebo v niečo podobné. Keď som ešte žila na Islande, neznášala som to. Zažila som to, a bolo to hrozné. Chcem, aby sa ľudia sústredili len na moju hudbu. Nechcem, aby ma ľudia spoznávali na ulici. To je pre mňa úspech, že je známa moja hudba, ale môžem žiť normálny život.
Teda váš sen bola kariéra a anonymita.
Áno, to pokladám za úspech.
Vaše piesne sú často o láske, prečo?
Ani neviem, kedysi som chcela zažívať ten život básnika a umelca, ale dnes si hovorím, ó nie... Toto nechcem. Nechcem byť hysterická ani dramatická. Ako tie francúzske filmy, ktoré som za mlada obdivovala.
Emiliana Torrini odpovedala na otázky novinárov v Press centre festivalu Bažant Pohoda.