Filmový festival v Benátkach má za sebou svoje tradičné prekvapenie, ale aj raritu. Počasie sa za posledné dni dosť pokazilo, čo sa tu v tomto ročnom období nestáva. Je to však jediná menej potešiteľná zmena. Podstatné je, že festival si aj po dvoch tretinách stále drží naznačenú úroveň a filmy sú vyskladané tak, aby sme si ani my novinári nemohli povedať, že dnes niečo vynecháme a pozrieme si staré mesto.
Festivalové prekvapenie
Benátky však nezabudli na svoje prekvapenie, tentoraz sme videli čínsky film režiséra Wanga Binga Miska, ktorý rozpráva o brutálne smutnom období maoistickej diktatúry koncom 60. rokov, keď boli nepohodlní ľudia, bývalí komunisti odvlečení niekde do púšte Gobi, až pokiaľ tam nezomreli. Bolo to veľmi silné dielo, a keďže ani v Číne ešte nebolo verejne premietané, uvidíme aké budú ohlasy.
A máme za sebou aj festivalovú perličku. Herec a režisér Vincent Gallo, ktorý sa na festivale v Cannes pred pár rokmi predstavil s filmom Hnedý králik, ktorý bol označený ako jeden z najhorších a najkontroverznejších filmov, sem teraz priniesol na pozvanie riaditeľa festivalu Marca Millera film Sľuby písané na vodu. V tomto totálne nepochopiteľnom "self performance" umelca, ktorý je autorom námetu, scenára, réžie, hudby i strihu je kamera z celkových 65 minút zameraná asi 59 minút priamo na samotného tvorcu. V niekoľkých obrazoch nám rozpráva príbeh a jednu scénu interpretuje aj niekoľko ráz. Okrem toho bol Gallo jediný, čo odmietol robiť nielen tlačovú konferenciu, ale nedovolil akýkoľvek kontakt s novinármi.
Česko-slovenský zástupca
V utorok mal však v Benátkach svetovú premiéru aj slovensko-český film Prežiť svoj život českého režiséra Jana Švankmajera, ktorý sa vrátil do Benátok po desiatich rokoch, keď tu vtedy odpremieroval svojho Otesánka. Nie je to veľký film ani pokiaľ ide o výraz ani myšlienkové posolstvo, ale opäť surrealistická groteska, na akú sme u neho zvyknutí.
Napriek talianskemu temperamentu je však benátsky festival príjemným komorným podujatím bez škandálov. Celkovo je tu iný prístup ako na iných festivaloch. Sú tu menšie rady, do kina sa dostane každý, kto má trocha trpezlivosti. Raz som čakal v jednom takom rade a započul som potlesk. Rad sa rozostúpil a okolo prešiel predseda poroty Quentin Tarantino v klobúku, s pohárom vína v ruke a všetkých zdravil. Nikto tam z toho neodpadol. Aj prechody cez červené koberce sú pestro obohnané ľuďmi, každý si môže odfotiť kohokoľvek, kto tadiaľ prejde. Vládne tu príjemná atmosféra, Lido je výnimočný ostrov, kde pulzuje pokojný život a festival je tu udalosťou sezóny.
Peter Nágel, spolupracovník Hospodárskych novín