Vražedné husle na palube

Prvé reakcie po 11. septembri v umení boli chaotické a ohľaduplné. Najviac sa to dotklo filmového biznisu. Mnohé filmy boli okamžite cenzurované a scény, ktoré čo len trochu pripomínali udalosti, vystrihnuté. Napríklad epizóda v seriáli Simpsonovci, ktorá sa odohráva v New Yorku (NY vz. Homer Simpson) a v kreslenom obchodnom centre, sa dlho v televízii nevysielala, a napokon bola brutálne zostrihaná.
Vyhodené boli aj scény z animovaného filmu Lilo & Stich, kde hlavný hrdina na Boeingu 747 vletí do kancelárie a hotelových veží na Honolulu. Najhoršie zrejme obišiel film Jackieho Chana Nosebleed, ktorý sa v tom čase chystal do americkej distribúcie. Premiéra filmu o umývačovi okien, ktorý plánuje vyhodiť do vzduchu Svetové obchodné centrum, bola v Amerike navždy zrušená.

Realite neujdeš
A potom sa dlho mlčalo. Žiadne veľké umenie, len dokumenty. V deň výbuchu dvaja francúzski režiséri, Jules a Gedeon Naudet, nakrúcali dokument o jednom z požiarnikov, keď sa začali útoky. Naudetovci boli jedni z mála ľudí, ktorým sa podarilo zachytiť prvý útok lietadla na jednu z budov, a zároveň sledovali požiarnika priamo v akcii a spolu s ním zachraňovali ľudí. Dokument 9/11 uviedol na premiére 2002 v New Yorku herec Robert de Niro.
Ani nie tak priamo útokom, ako skôr reakciám ľudí, ktorí sa na výbuchy dívali, sa venoval dokumentarista Michael Moore vo svojej snímke Fahrenheit 9/11. Na paškál si zobral aj administratívu prezidenta Busha a jeho reakcie na útoky - ktovie, či práve vďaka tomu bol toto najziskovejší dokument všetkých čias.

Len pomaly
Až o päť rokov neskôr bola Amerika pripravená spomenúť si na udalosti aj vo filmoch. Na jar mal premiéru film United 93, režiséra Paul Greengrassa (u nás v kinách od 23. augusta 2006). Snímka sleduje lietadlo, ktoré uniesli teroristi, aby ním zasiahli svoj cieľ: všetko založené na skutočných udalostiach. Reakcie boli spočiatku odmietavé, nie však tak, ako pri filme Olivera Stonea, WTC (World Trade Center). Stone sa inšpiroval skutočným príbehom dvoch požiarnikov, ktorí sa zúčastnili záchranárskych akcií po výbuchu "dvojičiek" a na premiéru si ich oboch zobral so sebou. V každom prípade tieto dva filmy sa na palube lietadiel určite premietať nebudú.
A len odvážlivci si do lietadla vezmú knihu Iana McEwana Saturday (2005). Dej sa odohráva v Londýne po septembri 2001 a ukazuje, ako sa svet po útokoch na Ameriku zmenil. A ak by niekto niesol knihu Frederica Forsytha Afghan (2006) o moslimskom chlapcovi, ktorý sa chce stať atentátnikom, zrejme by ho sprevádzali podozrievavé pohľady spolucestujúcich. Hoci - kniha je jedným zo súčasných amerických bestsellerov.

Husle bez letenky
Dosah 11. septembra najviac pocítili hudobníci. V Prahe napríklad tento týždeň vystupuje orchester BBC a mnohí hudobníci so svojimi nástrojmi radšej cestovali vlakom, ako by sa mali podrobiť prísnym bezpečnostným opatreniam, ktoré zaviedli letiská. Podľa nich musia byť totiž hudobné nástroje súčasťou "obyčajnej" batožiny, čo znamená, že čelista nemôže kúpiť letenku pre violončelo a "posadiť ho" vedľa seba: nástroj musí do podpalubia medzi batožinu.
Nie každý je to však ochotný spraviť. Britský huslista Steven Isserlis, ktorý vystupuje s miliónovými stradivárkami pre denník The Guardian, povedal, že majiteľ huslí mu zakázal prevážať ich inak ako na palube lietadla. Keďže má Isserlis na budúci mesiac naplánovaný koncert v New Yorku, musí letieť z Kolína do Montrealu a odtiaľ do Ameriky vlakom. "Dopadne to tak, že Európania budú hrať v Európe a Američania v Amerike," hovorí virtuóz. Aby sa tak nestalo, rozhodli sa hudobníci systematicky lobovať za zmenu týchto opatrení u svojich ministrov.
Kým sa im to podarí, môžete počúvať albumy týkajúce sa 11. septembra: platňu Brucea Springsteena The Rising (2002), album Davida Bowieho Reality (2003), ktorý je o jeho pohľade na udalosti, či americkú kapelu Beastie Boys, ktorí v každej pesničke na albume To The 5 Boroughs (2004) hovoria o živote v New Yorku po útokoch.