StoryEditor

Komiks žije. Malý obchod hrôzy zachránila kvalita

07.07.2006, 00:00
S komiksami akoby sa v tomto roku roztrhlo ono povestné vrece. Od Vianoc, a predovšetkým v posledných štyroch mesiacoch, sa na českom, a teda aj slovenskom trhu objavilo toľko nových komiksov, že to môže signalizovať len jediné. Dvíha sa nová vlna popularity komiksu. Cunami, ktorá má reálnu šancu preraziť vratké hrádze fanúšikovského geta a zaplaviť mainstream.

Samozrejme, nejaký ten piatok ešte potrvá, kým pre nás bude komiks rešpektovanou samozrejmosťou a nikto sa nad ním nebude pozastavovať. Možno ten čas jednoducho nepríde. Jedno je však isté -- zoči-voči aktuálnej komiksovej produkcii nikto nemôže tvrdiť, že sa komiks v Česku a na Slovensku nepredáva. Predáva, predovšetkým vďaka druhej vlne popularity, ktorá už nie je dôsledkom jeho novosti v domácom kontexte, ale jeho kvality.

Len dobré a lepšie
Veľkým špecifikom domáceho trhu je vospolok vysoká úroveň vydávanej komiksovej produkcie. Jednak čitateľská, jednak umelecká. Vďaka tomu, že komiks vydávajú predovšetkým nadšenci, dochádza k celkom zásadnej selekcii toho, čo zo svetovej produkcie sa u nás objaví, a čo nie. A objavuje sa predovšetkým to vynikajúce, potom to výborné, až potom to dobré. Komiks, ktorý môžeme považovať za brak, sa tu zatiaľ neobjavil. Kde nie je dopyt, nie je ani ponuka. Za druhou vlnou popularity komiksu u nás stoja tie kvality, ktoré z komiksu robia autonómny umelecký druh.
Príkladom môžu byť Vraždy a housle libretistu Neila Gaimana a výtvarníka Dava Mc Keana. Subtílny, priam lyrický príbeh, poskladaný zo spomienok na detstvo, bytostne previazaný s pamäťou a geniom loci vo fascinujúcom zasnenom výtvarnom spracovaní. Snúbi obraz a slovo do poetického celku, ktorý je možno recepčne náročnejší, ale zato sa dotýka čohosi archetypálneho v nás. Je expresívny a nežný zároveň, je silný vo výraze, je komiksovým umením, ktoré už dnes vnímame ako klasiku.

Nadľudia z nadhľadu
Inú časť komiksového spektra pokrýva comics book Dříve známí jako Liga Spravedlnosti. Reprezentuje čisto komediálne ponímanie komiksu ako významovej nadstavby k už existujúcim príbehom. Je to vlastne sitcom o skupine komiksových superhrdinov za zenitom, ktorí sa ešte raz pokúšajú o návrat, ale zmenil sa svet a zmenili sa aj oni sami. Z nadľudí sa v ňom stávajú komické figúrky, malicherné, zbabelé, naivné, jednoducho smiešne, o to smiešnejšie, že vlastne už zachraňovať nedokážu, skôr by potrebovali sami seba zachrániť. Tento druh komiksu u čitateľa síce predpokladá istú mieru komiksovej gramotnosti, ale po X-menoch a Fantastickej štvorke už všetci vieme, že komiksoví superhrdinovia majú tendenciu vytvárať pakty, spoločenstvá a superhrdinské úderky, takže neznalosť neprekáža.
Liga Spravedlnosti zároveň dokumentuje, ako vďačne sa dá jazykom komiksu zachytiť situačná komika. Celé stránky venované mimike a grimasám by pokojne mohli slúžiť ako didaktické pomôcky pre výtvarníkov v kurzoch "ako výrazom tváre vyjadriť emócie".

Biblia vzdelancov
Humor Dříve známí jako Liga Spravedlnosti je trochu iný ako ten, na ktorý sú fanúšikovia komiksu zvyknutí, v aktuálnej komiksovej produkcii však nechýba ani ten. Prináša ho Kazateľ, v druhom príbehu nazvanom Až do konce světa. Kazateľ je duchovný, ktorý disponuje HLASOM, čo sa nedá neposlúchnuť. Radí sa s duchom Johna Waynea, za spoločníka má írskeho upíra a potuluje sa Texasom, aby našiel Boha a nakopal ho do zadku. Spĺňa teda všetky predpoklady na to, aby bol vnímaný ako kontroverzný. Áno a nie, komiks je totiž posledný z umeleckých druhov, ktorý sa odvažuje skúmať limity umeleckej fikcie.
Kazateľ predstavuje súčasný komiks určený vzdelanému dospelému čitateľovi a aj s pomocou irónie a brutality sa vyjadruje k téme, akou je viera v Boha, utrpenie, obeta či láska. Na jednej strane ich zhadzuje z piedestálu, na druhej strane ich oslavuje. A stále zostáva vtipný, ironický, a najmä múdry.

Ako sme vyvážali glycerín
Ešte pred dvoma rokmi, keď prvá vlna záujmu u nás opadla a komiks sám sa zmietal medzi nebytím a živorením, by bolo nemysliteľné, aby vyšiel pôvodný český, prípadne slovenský komiks, ktorý by bol určený najširšej čitateľskej verejnosti. Vyšli síce veľmi kvalitné pôvodné komiksy, ich cieľovou skupinou však bola minorita fanúšikov a zasvätencov. Dnes nastala situácia, v ktorej nielenže pôvodné dielo môže vzniknúť a vyjsť, ale svojou kvalitou zodpovedá svetovým štandardom a vôbec sa nemusí obmedzovať na česko-slovenský trh. Komiks Nitro těžkne glycerinem libretistu Štěpána Kopřivu a výtvarníka Jiřího Grusa je toho najlepším dôkazom.
Je to komiks extrémny vo výraze, brutálny a, samozrejme, vtipný, ale predovšetkým je to syntéza výborného libreta a precízneho výtvarného spracovania. Na to, ako vyzerá, by mal byť drahší, ale nie je. Nie je, lebo vydavatelia nemusia mať obavy z nízkej predajnosti. A keby aj druhá vlna záujmu o komiks pominula, Nitro těžkne glycerinem si svojho čitateľa nájde. Keď nie u nás, tak v Nemecku, Španielsku, Holandsku či samotnej komiksovej mekke, v USA, kde vychádza tiež. Je prvý a zatiaľ jediný, ak však komiksový boom pretrvá (a má na to najlepšie predpoklady), určite nie nadlho.

menuLevel = 2, menuRoute = style/kultura, menuAlias = kultura, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
04. jún 2026 22:27