Poznáte to, stačí malá chvíľka nepozornosti pri krájaní a už si len bolestivo cmúľame prst s reznou rankou. Alebo deň v nových topánkach, ktoré vám vyrobia nad pätou pľuzgierik, ktorý sa pri každom odere nepríjemne hlási. Väčšina z nás akosi automaticky siahne po takzvanom rýchloobväze – obdĺžniku so savým vankúšikom v strede a lepiacimi okrajmi, ktorého nasadenie trvá niekoľko sekúnd.
A zvládneme ho aj jednou rukou. No ešte pred vyše storočím nemali rodičia malých detí či školákov k dispozícii týchto rýchlych pomocníkov, s ktorými ani rozbité koleno nevyzerá až tak hrozivo. Poďme spoločne zapátrať, kto stojí za vynálezom takej zdanlivo bežnej zdravotníckej pomôcky ako leukoplast.
Obväzy a lepidlá
Kým sa dostaneme k náplastiam, len si rýchlo pripomeňme, že na sterilné prekrytie rán sa dlhodobo používali rôzne prostriedky. V staroveku to boli napríklad listy rôznych liečivých rastlín alebo pásy čistého plátna. Paradoxom inak je, že kým starovekí lekári si veľmi dobre uvedomovali nutnosť udržiavať rany, ich okolie, ako aj ruky a nástroje lekárov čo najčistejšie, ľudstvu trvalo potom dobrých pár storočí, kým opäť pochopilo, že mnohé obete zranení, ale napríklad aj žien po pôrode idú na vrub infekciám spôsobeným tým, že lekári ich ošetrovali vo svojom bežnom oblečení.
Prvý antiseptický obväz si po sérii pokusov s kyselinou karbolovou vyrobil
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.