Tím neurobiológov a ekonómov pod vedením Colina Camerera z Kalifornského technologického inštitútu v USA uskutočnil zaujímavý objav. Ak má osoba rozhodnúť vo veci, kde jej chýbajú informácie, musí sa vyrovnať s neistotou. To je známe. Deje sa to na každej spoločenskej úrovni -- od ľudí sporiacich na dôchodok prostredníctvom poisťovní až po vlády, zhodnocujúce vojenské, sociálne a environmentálne riziká, aby pripravili krajinu na klimatickú zmenu či teroristický útok. Ľudia všeobecne uprednostňujú rizikové rozhodnutia, kde sú riziká známe, pred rozhodovaním v úplnej neistote, kde nepoznajú pravdepodobnosti alternatív. Camerer s kolegami zistili, že pri neistote sa osobe aktivujú v oblasti mozgu, zahŕňajúce spracúvanie emócií. Dobrovoľníkov nechali rozhodovať v hazardnej hre so stávkami na farbu karty, ťahanej jednak z balíčka s rovnakým zastúpením červených a modrých kariet, jednak z balíčka, v ktorom bol pomer farieb neznámy. Súbežne s funkčnou magnetickou rezonanciou zobrazovali ich mozgové procesy. Mozog berie naznačené situácie odlišne. Pri neistote je v ňom dvadsaťštyri rozličných oblastí aktívnejších ako pri riziku. Mnohé z nich, v spánkovej, temennej a čelovej kôre, kombinujú emocionálne a kalkulačné rozhodovania. Aktivované boli osobitne amygdala (zložitý podkôrový systém neurónov v prednej časti spánkových lalokov) a čelová kôra za očnicami, odhalené v minulosti ako centrá spracúvania emócií. Význam čelovej kôry za očnicami pri rozhodovaní v neistote potvrdil fakt, že pacienti s léziami v tejto oblasti neprejavujú normálnu preferenciu čisto rizikových rozhodovaní pred neistými.
Zdroj: Science z 9. decembra 2005.