Blízko chorvátskeho mesta Osijek sa rozprestiera národný park Kopački rit (Kopačevská močarina), jedna z najväčších a najzachovalejších európskych močiarovitých oblastí. Leží na sútoku Drávy a Dunaja - na miestach, kde Dunaj vytvára prírodnú hranicu medzi Chorvátskom a Srbskom.
Každý rok na jar sa tam rieky vylievajú z korýt a zaplavia niekoľko tisíc hektárov pôdy.
Osobitosťou toho územia je to, že počas roka sa výška vodnej hladiny mení, rozdiel predstavuje aj päť-šesť metrov. Na jar, keď je rezervácia zaplavená, sa tam sústreďujú húfy rýb kvôli nereseniu - ide o jedno z najväčších neresísk na toku Dunaja.
Časť parku Kopački rit je prísne chránenou ornitologickou rezerváciou. Hniezdi tam vyše 240 druhov vtáctva, ďalších približne 50 druhov migrujúcich vtákov sa tam zastaví počas svojej cesty zo severu na juh a opačne.
Močiarovité jazerá a rybníky sú ideálnym miestom pre brodivé vtáky, v korunách stromov dominujú najmä kormorány. Symbolom parku sú biele bociany a najvzácnejším vtáčím dravcom je orol morský.
Kopački rit s rozlohou 170 štvorcových kilometrov patrí k najväčším chorvátskym prírodným parkom. Nachádza sa v ňom asi dvetisíc biologických druhov, z toho niektoré sú veľmi zriedkavé a ďalšie patria k ohrozeným v európskom i svetovom meradle. Na súši možno vidieť najmä jelene, srnce, divé mačky, kuny a vydry.
Súčasťou parku je aj storočný dubový les, v ktorom je situovaný zámok Tikveš. Najskôr patril Habsburgovcom, potom juhoslovanskej kráľovskej rodine Karadžordževičovcov a neskôr tam juhoslovanský prezident Josip Broz Tito pozýval štátnikov z celého sveta na poľovačky.
Chorvátska vláda pred niekoľkými rokmi rozhodla, že do rezervácie bude pozývať najmä vedcov. Svetová banka venovala na obnovu parku niekoľko miliónov eur. Aj vďaka tejto finančnej podpore sa stal zámok Tikveš sídlom európskeho centra pre výskum a ochranu ekosystémov.
V národnom parku Kopački rit sú vyznačené pešie i cyklistické trasy, najatraktívnejšia pre turistov je však plavba loďou so sprievodcom.