Na svetových mapách pribudne nové meno, hoci samotná krajina zostáva na rovnakom mieste. Tichomorský ostrovný štát Nauru sa oficiálne premenoval na Republiku Naoero.
Nová podoba zodpovedá pravopisu a výslovnosti v miestnom jazyku. Organizácia Spojených národov uvádza, že krajina jej zmenu oficiálne oznámila 26. júna 2026. V zozname členských štátov už preto používa názov Naoero.
Premenovanie navrhol prezident David Adeang ešte v januári. Parlament následne ústavnú zmenu schválil v dvoch kolách hlasovania a vláda začala o novom názve informovať ostatné krajiny aj medzinárodné organizácie.
Meno z ostrova nikdy nezmizlo
Naoero nie je novotvar vytvorený pre zahraničie. Ide o tradičný názov ostrova, ktorý miestni obyvatelia naďalej používajú a ktorý sa nachádza aj na štátnom znaku.
Podoba Nauru sa medzinárodne rozšírila preto, že cudzinci pôvodné meno nevedeli správne vysloviť. Podľa vlády tak išlo skôr o praktické prispôsobenie než o slobodnú voľbu obyvateľov ostrova.
„Naoero nie je nové meno, ktoré by si ešte len muselo získať prijatie ľudí,“ vysvetlil prezident. Vláda preto ustúpila od pôvodne plánovaného referenda. Názov je podľa nej už súčasťou identity obyvateľov a umožňuje ho aj ústava.
Zmena sa postupne premietne do úradných dokumentov, štátnych symbolov aj diplomatickej komunikácie. Trojpísmenový medzinárodný kód krajiny má prejsť z NRU na NRO a jej obyvatelia sa majú v oficiálnom označení nazývať dei-Naoero. Nové meno ponesú aj štátne lietadlá a lode.
Naoero sa tým zaradilo ku krajinám, ktoré upravili svoje medzinárodné označenie tak, aby lepšie zodpovedalo domácemu jazyku alebo historickej identite. Svazijsko sa v roku 2018 premenovalo na Eswatini, Turecko zase požiadalo OSN, aby od roku 2022 používala názov Türkiye.
Malý ostrov s výraznou minulosťou
Naoero má rozlohu iba 21 štvorcových kilometrov a približne 12-tisíc obyvateľov. Pre predstavu, slovenský Sabinov má taktiež 12-tisíc obyvateľov a rozlohou je zhruba o 11 percent väčší.
Naoero je teda najmenšou nezávislou republikou sveta, podľa rozlohy tretím najmenším štátom po Vatikáne a Monaku a podľa počtu obyvateľov tretím najmenej ľudnatým štátom po Vatikáne a Tuvalu.
Ostrov koncom 19. storočia ovládlo Nemecko, neskôr ho spravovala najmä Austrália. Počas druhej svetovej vojny ho okupovalo Japonsko a nezávislou republikou sa stal v roku 1968.
Jeho moderné dejiny výrazne ovplyvnila ťažba fosfátov. V 70. rokoch priniesla krajine mimoriadne príjmy, po vyčerpaní ložísk však nasledoval ekonomický úpadok a rozsiahle poškodenie vnútrozemia.
Návrat k menu Naoero preto nie je iba technickou úpravou v atlasoch. Vláda ho predstavuje ako symbolické obnovenie národnej hrdosti a pripomenutie identity, ktorá na ostrove prežila napriek koloniálnej minulosti.
