Bezpečné, čisté, organizované… Tiež tradičné. A zároveň moderné… Také je Japonsko. Je tiež ústretové k turistom: vo väčších mestách sa bez problémov dohovoríte po anglicky a vždy tam nájdete niekoho, kto ochotne poradí.
Miestni nám môžu byť sympatickí napríklad tým, akí sú poverčiví. A tiež tým, že rovnako ako my milujú vyprážané jedlo. Odlišní sú v tom, ako automaticky dodržiavajú všetky pravidlá a nariadenia.
Japonsko je krajina bohato vyšívaných kimon a voňavých rozkvitnutých sakúr. Ale aj zákazov. A radov. Tie nájdete napríklad pred zastavujúcou súpravou metra, keď ľudia v úhľadných zástupoch trpezlivo vyčkávajú, kým sa otvoria dvere a vystúpia všetci, ktorí potrebujú vystúpiť.
Alebo pred predajňou cestovných lístkov na rýchlovlak šinkansen aj pred väčšinou reštaurácií. Zvyčajne tam usporiadane čakajú nielen jednotlivci, ale aj dlhé zástupy. Nečakajú mrzuto a s túžbou predbiehať sa ako u nás, ale s pokorou; niektorí sa dokonca usmievajú.
Státie v rade nepovažujú za stratu času, ale za akýsi druh meditácie, za rituál ľudí so spoločným cieľom, ktorí budú za svoje čakanie po zásluhe odmenení.
Čas môžu využiť napríklad na rozhovory s priateľmi. Aj keď majú väčšinou pracovný čas dlhší ako my Európania a tiež menej dovolenky, po povinne dobrovoľných nadčasoch ešte spravidla chodia utužovať vzťahy v kolektíve aj mimo múrov kancelárie alebo firmy.
Končí zvyčajne po šiestej, keď je čas večere, niekedy aj o dosť neskôr. Dajú si väčšinou pivo a niečo malé na jedenie a vlastne zase pracujú, tentoraz na sociálnych kontaktoch a budovaní kolektívu. Pracujú stále veľmi usilovne, v posledných rokoch to však majú predsa len voľnejšie ako predtým.
V dôsledku častých úmrtí z prepracovanosti – v Japonsku na to majú osobitný termín karóši – vláda zaviedla kontroly zamestnávateľov, limity nadčasov pre zamestnancov a programy na ochranu duševného zdravia.
Tradičné aj moderné
Japonsko je krajina kontrastov starého a moderného. Krajina tradičných čajových obradov a prepracovanej siete automatov (sú úplne všade), v ktorých zoženiete takmer všetko, od nápojov cez hotové jedlá, vajcia a cigarety až po ponožky alebo dáždniky.
Krajina tradičných nízkych drevených domčekov s paravánmi a mrakodrapov s veľkoplošnými obrazovkami, na ktorých sa v slučke opakujú reklamy. Sme v tokijskej štvrti Šindžuku a na veľkoplošnej 3D obrazovke práve sledujeme, ako vyčíňa mačka.
Hlasno mňauká, čuchá k rôznym predmetom a labkou ich postrkuje smerom z plátna na chodcov. Vďaka vizuálnemu aj zvukovému efektu to vyzerá, že dole spadnú nielen jej hračky, ale čoskoro aj zviera samotné, pretože akoby vystupovalo z rámu obrazu. V Osake zase na chodcov vyplazuje jazyk „oživená“ shiba, čo je japonské psie plemeno, ktoré nešteká.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo v Japonsku takmer nenájdete odpadkové koše.
- Koľko stojí pravé wagyu a čo určuje jeho cenu.
- Čo Japoncom nosí smolu a čo im prináša šťastie.
- Prečo Hirošima dodnes posiela svetu varovanie.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 88% na dočítanie.