Kde sa stráca Dunaj? Podzemná skratka odvádza jeho vodu do Rýna

Dunaj pozná každý. Len málokto však vie, že druhá najväčšia európska rieka niekoľko kilometrov po svojom „oficiálnom“ vzniku mizne. Stráca sa v krasovom podzemí. Časť jeho vôd v skutočnosti netečie do Čierneho mora, ale do Severného mora. Fenomén prepadania Dunaja, Donauversinkung, by ste si nemali nechať ujsť.

Tá otázka znie, akoby sme si ju vypožičali z učebnice zemepisu pre 8. ročník: „Kde pramení Dunaj?“ Preto na ňu tiež ľahko odpovieme: „V nemeckom Schwarzwalde.“ To sa jednoducho vie. Problémy nastanú až vtedy, keď začneme hľadať na mape presný bod prameňa.

Takže kde presne? To už je trochu zložitejšie. Rieka, ktorej tok dosahuje dĺžku 2 811 kilometrov a ktorá postupne preteká územím desiatich štátov, kým sa dostane do svojej delty pri Čiernom mori, totiž nezačína prameňom. Dunaj oficiálne vzniká až sútokom dvoch svojich zdrojníc, riek Brigach a Breg, východne od mesta Donaueschingen.

Dunaj vysychá a ničí biznis. Lode uviazli, Slovnaft ide na rieke na polovicu a lodiari varujú pred najhorším

Aj v tom sa však skrýva niekoľko nepresností. Napríklad Brigach privádza do dunajského sútoku väčší objem vody, za hydrologicky významnejší a všeobecne populárnejší sa však považuje Breg. Prameň Bregu je tiež tabuľkami v teréne pyšne označený ako „Donauquelle“ – prameň Dunaja, čo je voči jeho partnerskej rieke, ktorej sa rovnakej propagácie nedostáva, prinajmenšom nespravodlivé.

Za väčšiu nepresnosť sa však dá považovať rýmovačka, ktorú si nemeckí školáci pospevujú už na hodinách vlastivedy. „Brigach und Breg bringen die Donau zuweg.“ Riekanka o tom, že Brigach a Breg vdychujú Dunaju život, sa totiž v skutočnosti celkom nezakladá na pravde.

Spomínané rieky síce pri Donaueschingene vytvárajú tok Dunaja, ale riekanka nehovorí o tom, že len o pár kilometrov ďalej, približne medzi obcou Immendingen a mestečkom Fridingen, celý ten slávne spojený Dunaj opäť mizne.

Začiatok Dunaja teda na mape Európy nevyznačíme bodkou označujúcou presný bod prameňa. A len kúsok od miesta svojho oficiálneho vzniku, ani nie o dvanásť kilometrov ďalej, sa z mapy znova stráca.

Tak nám zmizol Dunaj

Kam? Nad tým dlho bádal Adolf Knopp, nemecký geológ z Technologického inštitútu v Karlsruhe. Možností sa totiž ponúkalo viacero. Dňa 9. októbra 1877 to však rozlúskol pokusom, za ktorý by ho dnes asi ochrancovia prírody nepochválili.