Fúka. Veľmi fúka. Slabší jedinci majú pocit, že sa neudržia na nohách. Sme na letisku, ak sa tento pľac, ohraničený drôteným plotom, dá tak nazvať. Na plochu prichádza mladík v žltej reflexnej veste a máva smerom k oblakom. V diaľke sa objavuje malé lietadlo, vo vetre to s ním hádže. Sadá na plochu a muž má čo robiť, aby neodletel namiesto neho.
V galérii sa prejdite miestami, ktoré nezaplavili turisti a ukrývajú tú pravú krásu Grécka:
Pasažieri vystupujú. Jeden pomáha zísť po schodíkoch starej pani s čiernou šatkou na hlave, ďalšieho cestujúceho vynášajú a usádzajú na vozík, ktorý medzitým ktosi k lietadlu priviezol. Dve ženy nesú igelitky s nákupom. Niekoľko zvyšných tvoria evidentne turisti. Aj napriek opáleniu pôsobia zelenkavo a ich krok je neistý.
Vystupuje pilot v strednom veku s gigantickým bruchom napchaným v belostnej košeli a spolu s mladíkom v žltej veste začínajú skúmať podvozok. Pilot sa zložito ukladá, nakoniec si ľahne. To už sa k lietadlu blíži asi dvadsaťčlenná skupinka nových cestujúcich.
Horúčava je desivá, vietor ju nijak nezmierňuje. Vo dverách sa objavuje letuška. Stop! Zatiaľ nenastupovať. Čakáme pri schodíkoch. Dvadsať minút, dvadsaťpäť, tridsať... Pri podvozku sa zišlo už šesť mužov. Pilot do neho čímsi štuchá. Jeden z turistov sa ide pozrieť, čo sa deje, lenže mladík - žltá vesta, ho zaháňa späť do skupinky.
„Mám pocit, že do toho vŕtajú skrutkovačom,“ hovorí zved. V hlúčiku je niekoľko Čechov, takže sa začínajú ozývať klasické vety: „Do toho nevleziem!“ Od ostatných je najčastejšie počuť: „Oh my God.“
Letuška dáva povel na návrat do budovy. Na ploche to vyzerá, ako keď sa vám uprostred dediny pokazí auto a miestni sa snažia pomôcť – niekto radou, niekto niečím do auta štuchne, chlapi prichádzajú, odchádzajú. Po hodine na nás pilot máva.
Znova sa vydávame na rozpálenú plochu a vrháme neisté pohľady. Pilot po anglicky hovorí, že všetko je bezpečné. Zjavne pri letmom preskúmaní našich výrazov usudzuje, že táto veta je namieste.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
