John Sinclair a Deborah Harveyová si kúpili stodolu v anglickom grófstve Kent. Stavbu z 18. storočia im na bývanie prerobili architekti David Liddicoat a Sophie Goldhillová. Prestavbu pamiatkovo chránenej budovy dokončili v roku 2015 a hneď za ňu získali cenu Kráľovského inštitútu britských architektov, píše Marcela Vraná pre portál idnes.cz.
David Liddicoat a Sophie Goldhillová kanceláriu spoločne založili len pred piatimi rokmi, ale od tej doby sa stihli dostať do najrôznejších svetových rebríčkov najlepších architektonických štúdií, ktoré vyhlasujú denníky, aj získať dve prestížne ceny Kráľovského inštitútu britských architektov RIBA.
Vlani dokončená prestavba starej stodoly na anglickom vidieku bola práve jednou z ocenených stavieb. Práca na nej pritom nebola jednoduchá. Za pamiatkovo chránenou budovou pevne stáli miestne úrady, ktoré preverovali každý detail.
Nepriali si, aby prestavba nabúrala celkový ráz a vyznenie krajiny. Náročné boli aj požiadavky klientov, webdizajnéra Johna Sinclaira, ktorý vedie spoločnosť UsTwo, a jeho partnerky Deborah Harveyovej, ktorá pripravuje kolekcie detského oblečenia a doplnkov pre módnu značku Stella McCartney.
Tí sa odsťahovali z bytu v londýnskej štvrti Hackney a začali spoločne s architektmi budovať zo stodoly domov na vidieckej lúke s výhľadom na les, v atraktívnej lokalite neďaleko mesta Folkestone.
V mladej dvojici majiteľov sa bili dva smery: vďaka svojim profesiám sú vizionári, ktorí idú o krok vpred pred ostatnými, zároveň ale majú v obľube staré a osvedčené predmety a vyžívajú sa vo zberateľstve.
Ich predstava o dome mala konkrétne obrysy: nutnosťou bola nízka energetická náročnosť a múdra domácnosť ovládaná on-line.
Zároveň si ale želali zachovať odhalené krásne staré krovy a chceli využiť starý materiál, ktorý nazbierali na skládkach alebo na internetovej aukčnej sieni eBay. Nešlo pritom o hocijaké bežné úlovky: podlahu si napríklad priali položiť z dubových dosiek zo starého mosta, ktorý vydražili.
David Liddicoat a Sophie Goldhillová túžby majiteľov zjednotili a previedli stodolu s rozlohou 213 metrov štvorcových do súčasnosti. Charakteristickú tvár domu dodal nielen krehko pôsobiaci presklený hrebeň strechy, ale aj veľké okenné plochy.
V čase neprítomnosti majiteľov je stodola najpodobnejšia svojmu pôvodnému určeniu, všetky okná sú kryté dômyselnými okenicami, ktoré možno v prípade potreby ručne za pomoci jednoduchého mechanizmu otvoriť, alebo si prácu uľahčiť digitálnou technológiou a otvoriť všetky okná naraz.
V dome sú okrem spoločenských spoločných priestorov spolu tri spálne so sociálnym zázemím a pracovňa. Ústredným motívom obytného priestoru je masívne oceľové točité schodisko s krbom. Je dokonalým dokladom životnej filozofie mladých majiteľov, ktorí si stoja za tým, že ani v čase, keď sme nepriedušne obklopení zdanlivo dokonalým digitálnym svetom, sa bez poctivej ručnej práce a remeselnej zdatnosti nemožno obísť.
Interiéry majú dokonalé detailné spracovanie a originálne priehľady. V dome panuje vycibrená materiálová zhoda: Liddicoat a Goldhillová používajú bežné materiály, ktoré prekvapivo a elegantne kombinujú. Rôznorodé štruktúry, farby a tvary nevnášajú do interiéru chaos, naopak do neho prinášajú kompaktnosť, hrejivosť a domácku atmosféru.
Na zariaďovaní majú najväčší podiel majitelia: stôl je vyrobený z bowlingovej dráhy, ktorá sa rušila v Malmö, z rovnakého mesta pochádzajú aj viac ako pol storočia staré jedálenské stoličky. Celkové náklady za prestavbu v prepočte dosiahli takmer 630-tisíc eur.