V Londýne 2012 získali vodní slalomári „iba“ dva bronzy. Prišli o štatút najúspešnejšieho športu. No v Riu si ho vďaka zlatu a striebru prinavrátili. „Všetci išli na medailu a preto sme spokojní,“ tvrdí pre HN šéftréner Slovákov.

Vodní slalomári vybojovali na olympiáde v Riu zlato a striebro, jedno štvrté a piate miesto. Ste s výsledkami spokojný?
Samozrejme, že áno. Už pred štartom olympijských hier sme hovorili, že všetky naše štyri lode môžu zaútočiť na niektorý z cenných kovov. A tak to aj bolo. Dvakrát sa to podarilo a dvakrát to bolo veľmi tesné. Vyhrali sme súťaž krajín v tejto disciplíne, takže spokojnosť je namieste.

Po hrách v Londýne 2012, keď Hochschornerovci a Martikán vypádlovali bronz, ste vyjadrili obavy, čo bude o štyri roky. Skončilo sa to lepšie, ako ste predpokladali?
Skončilo sa to tak, ako malo a je to určite veselšie ako pred štyrmi rokmi. Teraz sme išli na olympiádu s väčšou pokorou a z nižších pozícií ako v Londýne. A bolo to pre dobro veci. Ten tlak nebol taký extrémne veľký ako na Hochschornerovcov či Martikána pred štyrmi rokmi. Vážime si však každú jednu medailu, ktorú získame.

Čím to je, že si Slovensko už takmer dve desaťročia udržuje pozíciu vodnoslalomárskej veľmoci?
Asi sú to hlavne tie skúsenosti, vedomosti a že know-how sa posúva zo starších trénerov na tých mladších. A keď majú mladí kanoisti doma svetovú elitu, tak sa im jednoduchšie zlepšuje. Môžu sa učiť od ozajstných šampiónov – tak ako Škantárovci od Hochšíkov či Beňuš od Martikána.

Boli sme svedkami olympijských hier, v ktorých sa menili dve generácie v tomto športe.
Po rozdelení Československa boli úspešní najmä Martikán a Hochschornerovci. Na nich začali v priebehu rokov nadväzovať ďalší. Teraz sa pod piatimi kruhmi predviedli hneď traja nováčikovia. Táto druhá generácia svoju úlohu úspešne zvládla.

V tomto roku sa váš zväz zlučuje s rýchlostnou kanoistikou. Čo to môže priniesť?
Mierne obavy. Máme ich preto, lebo vidíme, čo prebieha v lyžiarskom zväze, kde si jednotlivé úseky robia naprieky. Obávame sa, aby medzi nami a rýchlostnými kanoistami neprichádzalo k nezhodám. Dúfame, že pravidlá nastavíme k spokojnosti všetkých.

Horúcou témou nasledujúcich mesiacov bude aj hroziace vyradenie kategórie C2, čiže deblkanoistov, z olympijského programu. Dá sa tomu predísť?
Je na 99 percent isté, že C2 na olympijských hrách skončí. Jedinou možnosťou je, aby prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach presvedčil ľudí, aby pridali ešte jednu disciplínu. Len tak by mohli Škantárovci pomýšľať na obhajobu zlatej medaily.

Nemôže pomôcť aj podpora bývalého francúzskeho kanoistu Tonyho Estanqueta, ktorý je dnes vo vedení kanoistickej federácie?
Môže a v exekutíve MOV je tiež súčasný prezident kanoistickej federácie José Perurena. Uvidíme, čo prinesú najbližšie mesiace. Definitívne rozhodnutie o budúcnosti tejto kategórie na olympiáde má padnúť v marci budúceho roka.

Kvôli novému modelu financovania športu zo strany štátu klesajú vášmu zväzu dotácie každým rokom. Pomôže vám k lepším podmienkam olympijský úspech?
Výsledky na to jednoznačne máme. A popularita nášho športu či členská základňa sa nám zvýši spojením s rýchlostnou kanoistikou. Sami sme zvedaví, ako sa to premietne do dotácií od štátu. No o budúcnosť vodného slalomu sa nemusíme obávať, lebo aj z juniorských šampionátov si pravidelne prinášame medaily.