Konečne žiadna predkvalifikácia ako na olympiáde v Nagane, či nezmyselné pravidlo o počte nasadených hokejistov z NHL v úvode Turnaja. Na olympijských hrách v Turíne 2006 sa Slovensko prvýkrát v histórii mohlo predstaviť v najsilnejšom zložení a od prvého zápasu s najväčšími hviezdami zámorskej profiligy.

A popravde, či už vekovým zložením, skúsenosťami alebo úspechmi zo svetových šampionátov zo začiatku tisícročia išlo o jeden z najsilnejších tímov v ére samostanosti. A pravdepodobne ním aj bol. Vôbec po prvýkrát sa Slovensko spomínalo v súvislosti so ziskom olympijského zlata. A to vďaka famóznemu predstaveniu mužstva Františka Hossu v základnej skupine turnaja.

Prečítajte si aj: Slovensko dokázalo, ako sa hokejový svet kruto mýlil
                           Pálffy nadával, Slovákov ničila chrípka. Ako sa rodilo olympijské fiasko
                           Z lietadla do lietadla. Slovensko zažilo ďalšiu potupu

Veľmoci na kolenách
V základnej skupine sme pritom okrem ousiderov z Kazachstanu a menej nebezpečného Lotyšska mali tri hokejové veľmoci – Rusko, USA a Švédsko. No už prvý zápas ukázal, že na hrách v Turíne pripravia fanúšikom množstvo nezabudnuteľných momentov. Proti favorizovanému Rusku totiž mužstvo kapitána Pavla Demitru nečakane zvíťazilo 5:3. V súboji zažiaril popri gólmanovi najmä kanonier Marián Gáborík, ktorý dvakrát svojou rýchlosťou "prefrčal" okolo ruských obrancov a po takmer totožných strelách zaznamenal dva góly.

A práve jeho útok, kde bol spolu s Demitrom a Mariánom Hossom, zariadil náš triumf nad Lotyšskom (6:3). Spanilú jazdu mužstva pod vedením Františka Hossu nezastavil ani tím USA (2:1) a po slabšom výkone ani outsider skupiny z Kazachstanu (2:1). Slovenský tím výsledkami šokoval súperov aj odborníkov, zahraničné médiá ospevovali naše hviezdy z NHL – Gáboríka, Hossu no aj Petra Bondru. No posledných duel v skupine so Švédskom bol v mnohých ohľadoch kontroverzný – pre nás aj pre súpera.

Suveréni narazili. Na strašiaka
Ten duel so Švédskom sme vyhrali 3:0. No Medzinárodná hokejová federácia ho vyšetrovala ďalších päť rokov pre podozrenie, že ho tím troch koruniek nechcel vyhrať. O čo presne išlo? Švédi by v prípade triumfu narazili na topfavorita z Kanady, po prehre ich vo štvrťfinále čakalo omnoho prijateľnejšie Švajčiarsko. A Slovensko síce bez jedinej prehry, s výborným skóre 18:8 prevalcovalo v skupine všetko, čo mu stálo v ceste, no v play-off ich čakal dlhoročný strašiak, mužstvo Česka.

To síce nemalo na turnaji oslnivú formu – v skupine prehralo s Kanadou, Fínskom a dokonca aj Švajčiarskom, no na Slovákov si tak ako vždy verilo. A obavy mnohých fanúšikov z "českého komplexu" sa do bodky naplnili. Naši prehrali 1:3, keď podali najhorší výkon na turnaji. Úspech slávila vyčkávacia taktika súpera a hra na rýchle brejky. Slováci teda na turnaji, kde v histórii olympiád predvádzali najlepší hokej, napokon obsadili 5. miesto.

Postreh HN
... A zase tí Česi
„Je jedno ako skončíme na turnaji, hlavne nech vyhráme zápas s Českom,“. Takéto výroky kamarátov a hokejových fanúšikov som pred Turínom počúval mnohokrát. Čiže aj u mňa napriek fantastickým výkonom Slovákov v základnej skupine, krásnym gólom Gáboríka či Bondru mi zostane v pamäti najmä trpká štvrťfinálová stopka od veľkého rivala.

A najmä preto, že počas vtedy dvanástich rokov vo svetovej hokejovej špičke sme nemali mnohokrát lepšie mužstvo ako Česko – no v Turíne áno. Ten "kompex" ktorí hokejisti dlhodobo odmietajú, fanúšikov straší a médiá ho často využívajú, sa výrazne podpísal pod náš vtedy naozaj nečakaný koniec.

Tak ako vtedy prišli hokejisti o olympijské hokejové medailové sny, prišiel som o ne čiastočne ako fanúšik tohto športu aj ja. Takýto silný tím už nikdy nebudeme mať a medaily sa Slovensko nedočká, myslel som si vtedy. No šport je čarovný v tom, že sa v ňom uskutočňujú z času na čas zázraky.