Pred dvoma týždňami ju poznal iba málokto. No po šiestich víťazstvách v Melbourne sa Tereza Mihalíková stala senzačnou víťazkou dvojhry junioriek na Australian Open. Dokázala to ako prvá Slovenka v histórii.

Iba Martin Kližan na Roland Garros 2006 a Kristína Kučová na US Open 2007 dokázali vyhrať juniorský grandslam vo dvojhre. Ste tretia – čo to pre vás znamená?

Je to najväčší úspech mojej kariéry a som veľmi rada, čo sa mi tu podarilo vybojovať. Pocity sa v podstate ani nedajú opísať – je to úžasné, skvelé. Po záverečnej loptičke som ďakovala trénerovi, rodičom za to, že som do tej Austrália išla a mohla dokázať, čo viem. Jednoducho prežívam fantastické chvíle.

Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý by vám pred odchodom na Australian Open povedal, že sa domov vrátite ako grandslamová šampiónka?

Veľmi by som sa mu smiala. Ale v druhom rade by som bola rada, že by mi to niekto predpovedal. Chcela by som mu dokázať, že sa nemýlil a som schopná aj takýto turnaj najvyššieho rangu vyhrať.

V boji o titul ste zdolali Britku Katie Swanovú 2:0 na sety (6:1,6:4). Čo rozhodlo o tom, že ste novou šampiónkou?

Dá sa povedať, že som ju na dvorci pretlačila. Dosť som jej rozhadzovala údery po oboch stranách dvorca a zahrala som množstvo víťazných úderov. V druhom sete som troška znížila aktivitu – prehrávala som 0:3. No po lekárskom ošetrení súperky som sa vrátila späť k svojej hre. Ja som diktovala tempo zápasu a určovala jeho vývoj.

Prvýkrát ste sa dostali do pozornosti médií či už austrálskych, alebo svetových. Čo ste museli po triumfe absolvovať?

Bola som úplne rozlietaná, nič som nestíhala. Teraz je šesť hodín večer a konečne som sa mohla naobedovať. Hneď po zápase ma odchytila slečna z antidopingovej agentúry. Tá má sledovala v šatni aj pred sprchou. Potom som išla na tlačovú konferenciu, dala ďalšie rozhovory a ešte ma čaká fotenie s víťazom chlapčenskej dvojhry. Takže rýchlo sa najem a utekám ďalej. Keď to všetko absolvujeme, berieme transport na letisko a utekáme domov.

Pomôže vám tento triumf na Australian Open k rýchlejšiemu prechodu z juniorského na ženský – profesionálny tenis?

Môže. Ale určite mi to pomôže k ďalšiemu cieľu, a to dostať sa do top 10 juniorského svetového rebríčka. Lebo v tom prípade mi to uľahčí situáciu v tom, že budem môcť automaticky hrať iba juniorské grandslamy a zvyšok roka sa už sústrediť na ženské turnaje.

Okrem tenisových výsledkov môžete ťažiť aj zo svojej dobrej postavy či pekného vzhľadu. Už ste dostali nejaké ponuky z oblasti marketingu?

Takéto veci sa ma ešte vôbec netýkajú. Ale ak by som dostala nejakú ponuku na robenie reklamy a moja tvár by niekoho zaujala, tak to určite prijmem.

Čo vás najviac prekvapilo z toho nabitého programu, ktorý ste po zápase museli v Melbourne absolvovať?

Asi tá dopingová kontrola, aj keď som už vedela, čo od toho môžem očakávať. Už ju totiž absolvovala aj krajanka Viktória Kužmová a podelila sa o svoje zážitky. Pripravila som sa na to, vypila som sedem fliaš minerálky. Bol to dosť veľký frmol, nemala som ani čas si veľmi vydýchnuť. Ale užívala som si každú sekundu, lebo grandslamový turnaj nevyhrávate každý deň.

Peniaze ešte nedostávate, nezostáva vám ani víťazná trofej. Dostali ste vôbec niečo za titul?

Dostala som rovno na kurte hlavnú trofej, ktorú som musela odovzdať, a ešte sklenenú guľôčku vo veľkosti tenisovej loptičky. Do šatne mi priniesli zmenšenú kópiu víťazného pohára a plyšovú koalu.

Vy ste dvakrát mali možnosť stať sa členkou Národného tenisového centra, no odmietli ste. Prečo?

Už dávnejšie sme sa rozhodli ísť svojou cestou, vytvorili sme vlastný tím. Výsledkom toho je aj práve získaný titul na Australian Open.

Poslednou juniorskou víťazkou grandslamu bola Kristína Kučová na US Open 2007, no medzi ženami sa nikdy nedostala ani do najlepšej stovky rebríčka. Bude to u vás inak?

Ja dúfam, že áno a že čoskoro sa budem uchádzať o miesto na veľkých podujatiach ženského profesionálneho okruhu WTA Tour.