Naši hokejisti opäť odohrali vyrovnaný zápas s tímom svetovej špičky. Dá sa na náš hokej pozerať. Také sú reakcie väčšiny slovenských fanúšikov. Je to však naozaj tak?

V Minsku hráme iný hokej, než na aký sme zvyknutí. Máme v tíme mnoho hráčov so skúsenosťami zo zámorského hokeja a na našej hre to vidno. Slováci lietajú po ľade, bojujú v rohoch, sú agresívni a dôrazní. A takýto hokej naozaj v televízii dobre vyzerá. Lenže náš prejav je prázdny.

Zbytočnými faulami darujeme súperovi presilovky. V našej početnej výhode zase hráme staticky, bez pohybu, strely, bez myšlienky. Nevieme si vytvoriť súvislejší tlak, akcie sú často na náhodu. Jednoducho nám chýbajú tvorivejší hráči, respektíve tých málo v našom drese nevie nájsť potrebnú chémiu medzi sebou. Proti Kanade bol ako tak nebezpečný len náš prvý útok. Tatar s Pánikom sa hľadajú, nepomohla zatiaľ ani obnova spolupráce s Viedenským.

A dve naše najväčšie slabiny. Prvá je hra obrany. To, že máme neskúsených obrancov, sme vedeli pred šampionátom. Bohužiaľ, ich hra sa nedá pripísať len na vrub neskúsenosti. Chyby pri rozohrávke, prihrávky na päty či na hokejky súperov. Plus chyby pri striedaní. Český aj kanadský víťazný gól padli práve po nich. Včera chyboval Marinčin, ale treba povedať že zatiaľ je naším najlepším obrancom a z obrancov sa najmä on snaží konštruktívne rozohrávať puk. Sezóna v NHL mu veľmi pomohla.

Druhou slabinou sú vhadzovania. Hrivík už síce konečne vyhral buly, ale z centrov mal ako jediný pozitívnu bilanciu. Nedarí sa najmä Marcinkovi, ktorý má po dvoch zápasoch len 20-percentnú úspešnosť. Proti Kanade sme vyhrali len každé tretie vhadzovanie. Kanade sa puk dá aj tak zobrať, ale stojí to veľmi veľa síl.

Zápasy proti Česku a Kanade nás vyzliekli donaha. A to naši súperi ani nemuseli hrať svoj najlepší hokej. Dôležité však je, že o svojich problémoch už vieme a môžeme na nich pracovať. Dnes máme deň voľna, treba ho využiť na dôslednú analýzu a v tréningu sa zamerať na nácvik presiloviek a vhadzovaní.

Čakajú nás Francúzi a Nóri. Úspechy v týchto zápasoch budú základom úspechu šampionátu. Napriek vyššie napísanému majú naši mladíci potenciál hrať lepšie. Je už len na tréneroch, aby to z nich vyžmýkali.