Včerajší zápas rozhodol o tom, kam bude pre Slovensko tento turnaj smerovať. Našťastie pre nás, zvýšili sme svoje šance na štvrťfinále. A vlastne stačilo spraviť jediné, správne poskladať útoky. 

Trénerovi Vůjtekovi sa to síce podarilo až vo štvrtom zápase v Minsku, ale lepšie ako nikdy. To, že spolupráca Šatana s Nagyom v Hrivíkom útoku funguje, sme vedeli už dávno a táto trojica zostala ako jediná pokope. Veľmi pomohlo obnovenie útoku spred dvoch rokov, zo strieborných Helsínk. Tatar, Mikúš, Miklík, všetci traja strelili gól. Veľmi dobre však hral aj útok Pánik-Marcinko-Haščák. Proti Nórom sa síce nedostali do vážnejšej šance, ale výborným forčekingom robili súperovi problémy pri rozohrávke a vybojovali veľa pukov. V druhej polovici zápasu mali dobré momenty aj Skokan s Réwayom. 

Konečne sme teda boli produktívni, dokázali sme si vytvoriť tlak, o čom hovorí aj naša výrazná strelecká prevaha. Prvá polovica zápasu však nebola z našej strany dobrá. Dokázali sme síce streliť dva góly, ale z vedenia sme sa ani raz dlho netešili. Ani Laco toho dnes veľa neukázal, nemal mnoho zákrokov, v kritickej chvíli však predviedol fantastický zákrok a nasmeroval nás k víťazstvu. 

Pochváliť treba aj obranu, najmä v druhej polovici zápasu držala Nórov ďaleko od Lacovej brány. Tu však musíme poďakovať aj Švédom, ktorí Nórov v predchádzajúcom zápase unavili. V rozhodujúcich chvíľach zápasu boli naši jednoducho sviežejší. Aj vďaka tomu lepšie korčuľovali, stíhali a nefaulovali.

Presilovky v našom podaní však stále nie sú dobré. V dnešnom hokeji treba na takejto úrovni viac trestať, čo sa nám nedarí a tieto góly chýbajú. Už na olympiáde v Soči naši hráči často triafali strelami prvého brániaceho hráča a v Minsku v tom úspešne pokračujeme. Je vidieť, že nám chýbajú tvorivejší obrancovia. V najbližšom zápase nám Švédi veľa príležitostí nedajú, bude potrebné využiť každú.