Podľa prestížnej audítorskej firmy Deloitte & Touche už štyri roky kraľuje najbohatším klubom sveta anglický Manchester United, ktorý je zároveň aj mužstvom s najväčším počtom fanklubov. Najväčšie fanúšikovské zázemie má španielsky tím FC Barcelona, ale najbohatšieho majiteľa nájdete v inom klube. V tejto kategórii jednoznačne vedie prezident milánskeho AC, presnejšie jeho vlastník, Silvio Berlusconi.
Hollywoodský časopis Forbes, ktorý sleduje ekonomiku a dianie vo svete bohatstva a financií na celom svete, zverejnil rebríček najbohatších osôb sveta za rok 2001. Jeho redaktori uviedli, že na svete je 538 miliardárov, z ktorých polovica žije v USA. Na čele miliardárskeho rebríčka je známy Bill Gates, v spoločnosti arabských šejkov, brunejského sultána a amerických magnátov sa na solídnom 29. mieste nachádza meno Silvia Berlusconiho. Majetok majiteľa talianskeho klubu dosahoval hodnotu 10,3 mld. USD. Rodák z Milána (nar. 29. júna 1936) je vlastníkom milánskeho AC od roku 1986. Zlé jazyky tvrdia, že do futbalu sa vrhol preto, aby využil popularitu v Taliansku suverénne najobľúbenejšieho športu a aj vďaka nej sa dostal do politiky. A do politiky sa mal dostať preto, aby ho imunita vrcholného politika (a možnosti pri tvorbe nových zákonov výhodných pre seba) chránila pred súdmi a vyšetrovateľmi, ktorí ho obviňujú z podvodného účtovníctva, daňových únikov a množstva korupčných afér.
Muž s právnickým vzdelaním, ktorého otec bol úspešným bankárom (matka bola klasicky - žena v domácnosti), sa do spoločenskej elity v Taliansku dostal začiatkom 80. rokov, vyniesli ho tam úspechy v poisťovníctve, realitnom obchode a mediálnej oblasti. Po pevnom usadení sa v talianskej ekonomike a prieniku do zahraničia (Francúzsko a Španielsko) sa v polovici 90. rokov začala Berlusconiho politická dráha. V polovici roku 1994 Berlusconi vyhral v talianskych voľbách, v novembri 1994 však bol obvinený z korupcie a 23. decembra 1994 jeho vládny kabinet padol. Ďalšie voľby však patrili Berlusconimu, najprv v júni 1999 získal sám tri milióny talianskych hlasov a stal sa poslancom Európskeho parlamentu, vo voľbách v máji 2001 ním vedená koalícia získala 18,5 milióna hlasov - po šiestich rokoch v opozícii tak vládu opäť zostavoval Berlusconi.
Persona non grata
Ak sa človek stane premiérom, zvyčajne sa mu otvárajú dvere všade. V prípade Berlusconiho toto pravidlo neplatí. V niekoľkých krajinách je taliansky "presidente del Consiglio dei Ministri" doslova personou non grata. V Španielsku čelí Berlusconi obvineniu z porušovania tamojších zákonov o médiách a z daňových podvodov. Prostredníctvom nasadených ľudí sa mediálnemu magnátovi de facto podarilo ešte v roku 1989 prevziať televíznu spoločnosť Telecinco. Španielske zákony dovoľujú sústrediť v jediných rukách maximálne štvrtinový podiel v TV, Berlusconi je podľa madridských vyšetrovateľov vlastníkom 40 % akcií Telecinco. Berlusconiho španielski partneri (polícia vyšetruje 15 Španielov) sa totiž navyše pokúsili aj o daňový únik vo výške 108 miliónov eur! Vyšetrovanie je však komplikované, na španielskom ministerstve financií záhadne zmizlo viac než 600 daňových priznaní, ktoré mohli situáciu objasniť. Stopy vedú až do Nemecka, kde už pomaly zvrhnutý mediálny kráľ Leo Kirch zatajil obrovské sumy, keď kupoval balík akcií Telecinco od madridského bankára Javiera de la Rosu. Samotní Nemci odhadujú, že za krachom Kirchovho mediálneho koncernu je práve Berlusconi a že krach bol spôsobený umelo a plánovite. Podľa scenára načrtnutého v nemeckých médiách si Berlusconi takto pripravoval pozície na svoj prienik i na nemecký mediálny trh. Ohlasy sú jasné... "Bolo by veľmi zlé, ak by Berlusconi získal vplyv na verejnú mienku," poznamenal premiér Porýnia-Falcka Wolfgang Clement, blízky spolupracovník nemeckého kancelára. "Myslím, že by to nebolo užitočné," povedal zasa samotný Gerhard Schröder.
Tak v Taliansku, tak aj v Španielsku zatiaľ justícia musí čakať - Berlusconi má totiž politickú imunitu. Španielsky súd však dokáže čakať, potvrdil sudca zainteresovaný v Berlusconiho kauze. Dodajme, že ním je Baltasar Garzón, nepodplatiteľný bojovník v súbojoch s tými najväčšími previnilcami. Inak muž, ktorý si sa stál známy ráznym postupom proti čílskemu exdiktátorovi Augustovi Pinochetovi. Garzón už dokonca získal právo nahliadnuť do Berlusconiho kont vo Švajčiarsku...
Samotní Taliani sú na aféry zvyknutí a máloktorý európsky národ, azda okrem Slovákov, reaguje na korupčné kauzy tak povrchne ako oni. "Odsúdenie premiéra Berlusconiho by vážne podkopalo samotnú kredibilitu Talianska v zahraničí," povedala pre štátnu televíznu spoločnosť RAI sudkyňa Medzinárodného súdu pre zločiny v bývalej Juhoslávii Carla de Ponteová.
V každom prípade i právnický laik začína chápať, prečo Taliansko tak bojovalo proti jednotnému európskemu zatykaču, ktorý má platiť v členských krajinách EÚ. Dodajme, že svoj boj prehralo...
"Nemotorný" Berlusconi
Keď talianska "squadra azzura" odchádzala na MS 2002, premiér Berlusconi povedal: "Choďte na Východ a zvíťazte! V opačnom prípade sa ani nevracajte, pôjdete rovno do väzenia." Samozrejme, že to bol žart. Berlusconi to neskôr objasňoval, v Taliansku však jeho výrok vyvolal rozpaky. Berlusconiho humor je totiž niekedy naozaj zvláštny. Navyše, keď vraj pri ňom nemožno netušiť, čo myslí vážne a čo nie. "Bolo by lepšie, ak by pán Berlusconi nehovoril nič. Nech to nechá na reprezentačného trénera Giovanniho Trapattoniho, myslím, že ten tomu rozumie lepšie," tvrdo zaútočil v Gazette dello Sport na premiéra Enzo Bearzot, legendárny kormidelník majstrov sveta z roku 1982, v súčasnosti prezident komisie trénerov Talianskeho futbalového zväzu (FIGC). "Berlusconi sa snaží správať nonšalantne, ide mu to však dosť nemotorne," uviedla vtedy La Republica. Aj na medzinárodnom poli sa Berlusconi snaží ukazovať, že je, ako poznamenal nemecký Bild, dostatočne spoločenský, medzi politikmi preto vyniká familiárnosťou a dôvernými gestami. Počas Berlusconiho návštevy USA takéto správanie zarazilo i Američanov. Nad troskami World Trade Center Berlusconi rozdával úsmevy a potľapkával po pleci prezidenta USA Georgea W. Busha. Chladný a konzervatívny Bush mal problémy s tým, ako reagovať...
Dlhé prsty Fininvestu
Silvio Berlusconi je vlastníkom AC Miláno, ale papierovo je to trochu ináč. Berlusconiovci (okrem manželky Veroniky Bartoliniovej, niekdajšej známej talianskej herečky, tvorí rodinu päť Berlusconiho detí) stoja za holdingom Fininvest založenom v roku 1978, ktorému patrí 99,9-percentný podiel v AC Miláno. Holding Fininvest má naozaj široké pole pôsobnosti, od vysielacích a filmových spoločností, bánk, realitných kancelárií, až po providerov internetu. Aj proti tejto spoločnosti je na talianskych súdoch vznesených niekoľko žalôb. Berlusconi čelí obvineniam z falšovania účtových kníh a falošnými účtovými operáciami mal pri nákupoch niekoľkých hráčov postupovať aj samotný milánsky klub. "Útoky proti mne sú politicky motivované... Pred mojím vstupom do politiky sa justícia nikdy nezaujímala o mňa a o moje podnikanie. Len čo som založil stranu Forza Italia, bol som zatiahnutý do súdnych vírov. Avšak voliči prehliadli túto očierňujúcu kampaň a dali mi najavo svoju dôveru," povedal po víťazstve v posledných voľbách Berlusconi, podľa ktorého je za všetkým negatívnym voči jeho osobe politická ľavica. Asi i preto sa vo Fininveste Berlusconi vzdal 26. januára 1994 papierovo všetkých pozícií, napriek tomu sa často a rád prezentuje ako majiteľ AC Miláno.
Z krízy na výslnie
Na prelome 80. a 90. rokoch zažívali milánski "rossoneri" krízu. V roku 1973 hralo AC vo svojom poslednom európskom finále (PVP), v ktorom zdolalo anglický Leeds United. V tom istom roku triumfovalo aj v Talianskom pohári. O štyri roky neskôr však už v najvyššej domácej pohárovej súťaži nestačilo na mestského rivala - Inter Miláno. Za dokázanú účasť v škandále s manipulovanými výsledkami bol klub v roku 1980 preradený do Serie B. Vrátil sa, aby v roku 1982 opäť vypadol. Známy veľkoklub, v zostave s Tassotim, Venturim, Antonellim či majstrom sveta z roku 1982 Collovatim, sa len díval na chrbty provinčných klubov, ako Cesena, Avellino, Catanzaro či Ascoli! O rok sa opäť vrátil, v nasledujúcich sezónach mu patril stred tabuľky. Až kým ho neprebral Berlusconi. "Bola to veľká výzva, veď AC hralo naposledy vo finále Talianskeho pohára v roku 1977 a zažívalo krízu," zaspomínal si Berlusconi. Hneď v prvom roku Berlusconi do klubu "napumpoval" niekoľko stoviek miliárd lír a kúpil holandskú os Rijkaard - Gullit - van Basten. V roku 1989 už AC ako taliansky majster deklasovalo vo finále EPM Steauu Bukurešť (4:0), v talianskom Superpohári zdolalo Sampdoriu (3:1), v európskom Superpohári Barcelonu (1:0 a 1:1) a v Interkontinentálnom pohári kolumbijský Nacional Medelin (1:0)! Žatva pokračovala i v ďalších rokoch, čo je však zaujímavé, úspešná éra sa na medzinárodnom poli pretrhla v rokoch 1994 - 1995, teda v období, keď sa milánsky magnát vrhol na politické chodníčky... Žeby na to doplácal klub?
Samozrejme, že Berlusconi bol v klube vo funkcii prezidenta klubu, aj keď na jar tohto roku vraj veľmi vážne uvažoval o uvoľnení kresla. Na post prezidenta sa mal posunúť viceprezident Adriano Galliani, muž, ktorý v posledných rokoch rozhoduje v AC takmer o všetkom. Nakoniec však Berlusconi na svojej pozícii ostal a podľa Gazetty dello Sport bude toto priezvisko na prezidentskej stoličke figurovať ešte mnoho rokov. K slovu sa totiž už teraz hlási 15-ročný Berlusconiho syn, Luigi. "Po otcovi Silviovi je z klanu najväčším futbalovým fanúšikom a milánsky klub miluje azda najviac, tak prečo nie? Červeno-čiernym by to len prospelo," dodal taliansky denník na margo špekulácií, podľa ktorých sa Silvio Berlusconi už dva-tri roky o klub vôbec nezaujíma. Možno i preto prišiel niekoľkoročný útlm, posledný ligový triumf AC sa viaže k roku 1999.
Silnejší v slabšej ére?
V tejto sezóne to však má byť inak. Aj keď ju v lete odštartovalo skromnejšie Berlusconiho vyhlásenie: "Éra nenávratných investícií do futbalu sa skončila. Ekonomika klubov sa musí vrátiť na zem a vychádzať z reality." "Rossoneri" sa však v ére skromnejšej reality posilnili paradoxne viac ako v minulých rokoch. Taliansky veľkoklub získal dánskeho kanoniera Tomassona z Feyenoordu Rotterdam, holandského záložníka Seedorfa z konkurenčného Interu, brazílskeho majstra sveta Rivalda z Barcelony a talianskeho obrancu Nestu z Lazia. Ak k tomuto menoslovu prirátame brazílskeho brankára Didu, ďalej Ševčenka, Kaladzeho, F. Inzaghiho, Maldiniho, Ruia Costu, Gattusa, Chamota, Helvega, Laursena, Roqueho a Pirla, je jasné, že milánske AC chce opäť víťaziť!
Posledná novinka zo San Sira potvrdzuje, že záujem fanúšikov sa zväčšuje. Predaj vstupeniek a permanentiek AC vzrástol oproti poslednej sezóne o 9,36 %, čo znamená, že len za vstupné vyzbiera AC v sezóne 11 miliónov 736 608 eur. O milión viac ako v minulej...
MILAN ASSOCIAZIONE CALCIO
Rok založenia: 1899
Adresa: Stadio San Siro
via Turati 3
20121 - Milano
Website: www.acmilan.com
Štadión: San Siro (resp. štadión Giuseppe Meazzu,
Farby: červená a čierna
Prezident klubu: Silvio Berlusconi
Tréner: Carlo Ancelotti
Úspechy: 16-násobný majster Talianska (1902, 1907, 1908 - tzv. Titolo Nazionale, 1951, 1955, 1957, 1959, 1962, 1968, 1979, 1988, 1992, 1993, 1994, 1996, 1999 - tzv. scudetto), víťaz Talianskeho pohára (1967, 1972, 1973, 1977), 4-násobný víťaz talianskeho Superpohára (1989, 1992, 1993, 1994), 5-násobný víťaz Pohára EPM, resp. Ligy majstrov (1963, 1969, 1989, 1990, 1994), 2-násobný víťaz PVP (1968, 1973), 3 - násobný víťaz európskeho Superpohára (1989, 1990, 1995), 3-násobný víťaz Interkontinentálneho pohára (1969, 1989, 1990), 2-násobný víťaz Latinského pohára (1951, 1956).