Ktorá talianska dáma je na Apeninskom polostrove najmilovanejšia? Určite začnete uvažovať nad Sophiou Lorenovou, Ginou Lolobrigidou, Rominou Powerovou, Ornellou Muttiovou, tí veriaci nad samotnou Madonou. Každý môže mať svojím spôsobom pravdu, ale trúfneme si povedať, že ak budeme tvrdiť, že to je "vecchia signora" z Turína, teda "stará dáma", tak nebudeme hovoriť do vetra. Tí futbalovo podkutejší už vedia, že pod týmto slovným spojením sa skrýva populárny futbalový klub Juventus Turín. A aj tí menej podkutí určite vedia, čo pre Talianov znamená futbal.

Aj preto boli Taliani v tomto roku sklamaní. Koncom augusta sa hral taliansky Superpohár, v ktorom sa v jedinom zápase stretáva majster a víťaz Talianskeho pohára. Avšak 25. augusta sa hralo pred vypredaným 45-tisícovým štadiónom v líbyjskom Tripolise. Druhýkrát v histórii sa prestížne vyvrcholenie talianskej futbalovej sezóny hralo mimo Apeninského polostrova, prvú výnimku urobili Taliani v roku 1993, keď sa AC Miláno stretlo s AC Turín vo Washingtone. Vtedy to však malo iné dimenzie, dva populárne talianske kluby mali svojím zápasom spopularizovať futbal pred nastávajúcim svetovým šampionátom v USA. Stretnutie v Tripolise však bolo iné... V zápase medzi Parmou a Juventusom sa z triumfu 2:1 tešili Turínčania, keď o ich víťazstve rozhodol gólom v 73. minúte Alessandro Del Piero. Hneď po záverečnom hvizde rozhodcu vypuklo na štadióne oslavné peklo. Mladíci v čierno-bielych replikách turínskych "zebier", presnejšie fanúšikovia Ittihadu Tripolis, dokonca tancovali na tribúnach. Aký však mali priaznivci tripoliského klubu dôvod na radosť z úspechu Juventusu a prečo sa stretnutie Superpohára hralo na líbyjskej pôde? Za odpoveďou sa skrýva jediné meno -- Al Saadi Kaddáfí.

Kto je Al Saadi?
Al Saadi Kaddáfí má 29 rokov a je synom svetoznámeho líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Presnejšie, je jedným zo siedmich detí. Okrem toho má byť práve on nástupcom svojho otca a už teraz je hlavou jednej z najväčších firiem v Líbyi, spoločnosti Lafico (Libyan Arab Foreign Investment Company). Al Saadi vyštudoval na akadémii vojenského inžinierstva a má hodnosť plukovníka. A keďže Al Saadi miluje futbal, je stále aktívnym hráčom, dokonca do septembra zastával i funkciu prezidenta Líbyjskej futbalovej federácie. O jeho osobe kolujú po svete protichodné informácie. Jeden protipól hovorí o arogantnom a samoľúbom synovi diktátora, druhý o vzdelanom mladom mužovi, ktorý sa plynulo dohovorí niekoľkými svetovými jazykmi, má biznismenský čuch a moderné uvažovanie. Ťažko povedať, na ktorej strane je pravda, isté je však, že Al Saadi obľubuje extravagantné výstrelky. Za všetky spomeňme iba niektoré -- za tučný honorár si najal Al Saadi na zlepšenie svojej futbalovej techniky slávneho Diega Maradonu, na jeho fyzickej kondícii zas pracoval Ben Johnson. Kaddáfí junior "zaujal" aj v pozícii šéfa národného zväzu, keď si na kongres FIFA v Buenos Aires priviedol spoločnosť šiestich ochrancov. Vstupní uvádzači pred sálou, v ktorej sa stretli šéfovia národných i nadnárodných federácií, ostali šokovaní, keď sa Líbyjčan doslova dobýjal dnu s poltuctom plecnatých bodyguardov. V ešte väčšom šoku ostali po zhliadnutí ich zbrojného arzenálu. Traja z bodyguardov mali pri sebe revolvery s deväť milimetrovým kalibrom, jeden z nich mal dokonca automatický samopal talianskej výroby...
Paradoxom je však i samotná rodina Kaddáfiovcov. Nielen svojím menom, ktoré v arabčine znamená Ničiteľ. V Líbyi ako socialistickom štáte boli násilne pozatvárané kresťanské kostoly a Kaddáfiovci investujú do katolíckeho Talianska. V krajine sa znárodňoval súkromný majetok a nastoľoval kolektivizmus, Kaddáfiovci však patria k najbohatším rodinám sveta. Muammar Kaddáfí tvrdí, že žije v skromnom stane na kraji púšte, obýva pritom honosný palác. Rozpráva o mieri, no Američania tvrdia, že jeho meno je späté s minimálne dvoma desiatkami atentátov (už dokázaný prípad Lockerbie, atentát na marockého kráľa Hasana II., egyptského prezidenta Sadata, bombový atentát v Ríme...).

"Juventus v cudzích rukách? Nepredstaviteľné!"
Lafico vlastní 7,5 percenta, alebo ak chcete, 6,4 milióna klubových akcií Juventusu, ktorých nákupná cena bola 21 miliónov dolárov. Tento podiel je už po aktivitách na burze zvýšený, prvotný finančný vstup líbyjskej spoločnosti znamenal vlastníctvo 5,31 percenta akcií. Samozrejme, že akcionársky posun spoločnosti Lafico sa premietol i v personálnom obsadení vedenia Juventusu. Pred necelými siedmimi týždňami 28. októbra na stretnutí akcionárov slávneho talianskeho futbalového klubu vymenovali za člena rady riaditeľov Al Saadiho Kaddáfího. O vymenovaní do vedenia klubu informovala hovorkyňa Flaminia Callieriová. V Taliansku sa táto informácia stretla s rozporuplnými reakciami. Pretože... Najobľúbenejším futbalovým klubom v Taliansku je práve Juventus Turín. "Starú dámu" podľa prieskumu, ktorý zverejnil týždenník Panorama, podporuje 8,7 milióna futbalových fanúšikov na Apeninskom polostrove, čo je približne tretina z celkového počtu! Na druhom mieste v tabuľke popularity je Inter Miláno so 4,46 milióna fanúšikov. O 400-tisíc tifosi menej podporuje AC Miláno. Najpopulárnejší taliansky klub v cudzích rukách? A dokonca v líbyjských? Nepredstaviteľné! Taliani nezabúdajú, a aj keď je Líbya jedným z najväčších obchodných partnerov Talianska, sú tu i iné faktory. Napríklad i spomínaný bombový atentát v Ríme...

Nenasýtené túžby líbyjského "žraloka"
Mohlo by sa zdať, že talianske obavy sú prehnané. Päť či sedem percent v akcionárskej štruktúre nič nerieši. Ale... "Najbližším strategickým plánom našej spoločnosti je expanzia do výšky dvadsať percent akcionárskeho portfólia v Juventuse," vyhlásil pre talianske médiá sebavedomý Al Saadi. A čo, ak o rok, keď bude mať tých 20 percent, vyhlási, že chce mať majoritnú väčšinu? V súčasnej ťažkej ekonomickej situácii na futbalovom trhu, ktorá je sprevádzaná zadlženosťou klubov, ich bankrotom, krachom televíznych spoločností či zmenšujúcimi sa štátnymi dotáciami do športu, je výraznejší prienik líbyjského dravca reálne možný. V prípade Kaddáfího záujmu navyše ťažko zastaviteľný. Veď má za sebou neobmedzené hospodárske možnosti, presnejšie, celé líbyjské hospodárstvo. "Náš vstup do talianskeho futbalu nechápeme len ako finančné operácie. Veríme, že naše kontakty pomôžu napredovaniu líbyjského futbalu a vôbec i športu. To je náš hlavný cieľ," vysvetľoval Al Saadi. Momentálne je so 63-percentným podielom suverénnym majoritným akcionárom Juventusu klan Agnelliovcov, ktorý sa, čo platí najmä pre čestného prezidenta Juve Umberta Agnelliho, však netají sympatiami ku Kaddáfímu juniorovi. A ten sympatie opláca: "Naše vzťahy s rodinou Agnelliovcov by som označil ako excelentné. Sú to skvelí ľudia, takže to ináč ani nemôže byť." Dodajme, že vzťahy medzi Agnelliovcami a Kaddáfiovcami sa pozitívne budujú minimálne dve desaťročia, už v roku 1976 Lafico finančne vstúpila do koncernu Fiat, ktorý vlastnia Agnelliovci... Nech však je, ako chce: Al Saadi je skutočne veľkým fanúšikom "Juve". "Miloval som ho už ako malý chlapec, v ére Michela Platiniho, Rossiho a som doň zamilovaný i teraz. Len škoda, že klub pred rokmi opustil Zinedine Zidane. Bol som z toho smutný, zvlášť, keď je to takisto Arab a moslim ako ja," povedal pre talianske médiá Kaddáfí junior.

Prienik na grécky trh
Juventus nie je jedinou investíciou v Taliansku. Už začiatkom októbra Al Saadi úspešne rokoval o zakúpení 33-percentného balíka akcií v ďalšom talianskom futbalovom klube, druholigovej Triestine. Klub si v Serie B počína výborne, zdá sa, že má dokonca na postup do Serie A. Aj preto sa zdalo logickým vyvrcholenie okolo šumov o získanie 51-percentného podielu v krachujúcom Laziu Rím. Keby záviselo od otca, Muammara Kaddáfího, Lafico by iste investovalo do Interu Miláno alebo do Realu Madrid. Prvý klub je u Kaddáfího seniora tým najúžasnejším, v tom druhom zas hrá Ronaldo. "Je to náš rodinný priateľ," tvrdí Al Saadi, ktorý bol brazílskeho hráča navštíviť v minulom roku i v parížskej nemocnici, kde sa Ronaldo zotavoval po operácii. Aby sme uzavreli výpočet investícií do zahraničných klubov, spomeňme i 20-percentný podiel v gréckom PAOK Solún. Tu sa informácie rôznia, časť z nich hovorí o tom, že mladý Kaddáfí už je spoluvlastníkom, druhá, že ešte nie. Keďže však obe strany, Gréci i Kaddáfí, hovoria o obojstrannej spokojnosti, pravdepodobne je uzavretá i táto kapitola.

Ambície aj na hráčskom poli
Al Saadi Kaddáfí je, samozrejme, i vlastníkom líbyjského klubu, konkrétne tripoliského Ittihadu. Klub stále bojuje o líbyjský titul, bojuje oň s miestnym úhlavným rivalom Al Ahly. Ten v poslednom čase ťahá za kratší koniec. Aj vďaka tomu, že tí najlepší líbyjskí futbalisti sú automaticky presmerovaní do Ittihadu. Úplne najčerstvejší príklad hovorí jasnou rečou o tom, že v klube majú najvyššie ambície. Do jeho kádra totiž pre dvomi mesiacmi prestúpil z Borussie Dortmund známy nigérijský futbalista Victor Ikpeba. V kádri Ittihadu je i samotný Al Saadi, ktorý sa sám považuje za jedného z najlepších hráčov v Afrike. "Je to dobrý hráč, to musím povedať jasne...," pritakal bývalý taliansky tréner Ittihadu Eugenio Bersellini, ale druhým dychom dodal. "... ale bol som rád, keď som ho donútil behať dvadsať minút." Kritiku na Al Saadiho si dovolil i preto, že už v jeho službách nepracoval. Na nespokojnosť s Kaddáfího hráčskymi kvalitami totiž doplatil kormidelník líbyjskej futbalovej reprezentácie Franco Scoglio, ktorého prepustili z funkcie napriek tomu, že počas deviatich mesiacov pôsobenia na lavičke dostal Líbyu zo 120. na 104. miesto v rebríčku FIFA. "Vyhodili ma, lebo u mňa Al Saadi nedostával príležitosť. Ako futbalista nestojí za nič, pod mojím vedením by nikdy neodohral v reprezentácii ani minútu," povedal Scoglio talianskemu denníku Corriere dello Sport. Al Saadiho hráčske ambície sú však vysoké, aj preto začiatkom septembra odstúpil z pozície šéfa národného futbalového zväzu. Svoj krok vysvetlil tím, že sa chce ešte presadiť aj na hráčskom poli. Maradona s Benom Johnsonom sa môžu tešiť na ďalšiu zaujímavú ponuku...