Chudý osemročný chlapec vykĺzol z postele. Bol hladný. V chalupe v slovenskej dedinke Sokolče skúsil Stanko Gvoth prerušiť vzrušený nočný rozhovor svojich rodičov s jeho strýkom a tetou, ktorí prišli na návštevu z Kanady. Ale mama Emília ho hnala z izby: „Mazaj si ľahnúť!“ Ukrivdený chlapec sa rozplakal. Veď chcel len krajec chleba.

Emília si však myslela, že plače z iného dôvodu. Jej brat Joe Mikita s manželkou Annou totiž Gvothovcom ponúkali, že adoptujú ich najmladšie dieťa, vychovajú ho v Ontáriu, zaistia mu vzdelanie a vôbec lepšiu budúcnosť, ako v roku 1948 núkalo chudobné povojnové Československo, v ktorom už vládli boľševici.

Emília mylne pripisovala chlapcov záchvat žiaľu tomu, že ho odmieta pustiť s príbuznými do zámoria.

A tak vo vypätej chvíľke preniesla: „Dobre, tak si ho vezmite!“

Zakrátko nastúpil Stanko s Joeom, Annou a podobne osvojenou „sestrou“ Irenou na vlak do Prahy, potom sa po železnici presunul do francúzskeho prístavu Le Havre, kde sa Mikitovci nalodili na parník Carinthia, mieriaci do Montrealu.

Zo...