Chudý osemročný chlapec vykĺzol z postele. Bol hladný. V chalupe v slovenskej dedinke Sokolče skúsil Stanko Gvoth prerušiť vzrušený nočný rozhovor svojich rodičov s jeho strýkom a tetou, ktorí prišli na návštevu z Kanady. Ale mama Emília ho hnala z izby: „Mazaj si ľahnúť!“ Ukrivdený chlapec sa rozplakal. Veď chcel len krajec chleba.
Emília si však myslela, že plače z iného dôvodu. Jej brat Joe Mikita s manželkou Annou totiž Gvothovcom ponúkali, že adoptujú ich najmladšie dieťa, vychovajú ho v Ontáriu, zaistia mu vzdelanie a vôbec lepšiu budúcnosť, ako v roku 1948 núkalo chudobné povojnové Československo, v ktorom už vládli boľševici.
Emília mylne pripisovala chlapcov záchvat žiaľu tomu, že ho odmieta pustiť s príbuznými do zámoria.
A tak vo vypätej chvíľke preniesla: „Dobre, tak si ho vezmite!“
Zakrátko nastúpil Stanko s Joeom, Annou a podobne osvojenou „sestrou“ Irenou na vlak do Prahy, potom sa po železnici presunul do francúzskeho prístavu Le Havre, kde sa Mikitovci nalodili na parník Carinthia, mieriaci do Montrealu.
Zo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.