Vyhral päť zlatých medailí na olympijských hrách, doma má dúhový dres svetového šampióna, ale aj ten žltý z Tour de France. Posledný rok bol cyklista Bradley Wiggins v centre pozornosti kvôli vyšetrovaniu tajomného balíčka, ktorý ho spojil s dopingom. Aféru sám označil za peklo na zemi a hon na čarodejnice. Minulú stredu pre nedostatok dôkazov skončil.
„Posledné, čo poviem ľuďom, ktorí neveria v cyklistiku, cynikom a skeptikom, je: Je mi ľúto. Je mi ľúto, že nemôžete mať veľké sny. Je mi ľúto, že neveríte na zázraky.“ Tieto slová majú v tejto chvíli dvanásť rokov. Povedal ich istý Lance Armstrong stojaci v žltom tričku na Elyzejských poliach po svojom siedmom víťazstve na Tour de France. Hordy športových fanúšikov aj z mimocyklistickej bubliny v tento veľký zázrak verili. Márne.

Sú to práve slová cyklistického Vlka z Wall Street, ktoré sa mi zakaždým vynárajú, keď britský tím Sky začne obhajovať svoju aféru spojenú s ďalším víťazom turné – Bradleym Wigginsom a jeho výnimkou z liečby. Nie, „nebeská“ stajňa nezažívala...