Predstavte si dieťa, ktoré prichádza do školy hladné, bez domácich úloh a na hodine zaspáva. Nie preto, že by nechcelo – doma nemá stôl na písanie úloh, spí v jednej izbe so štyrmi súrodencami a ráno musí prejsť tri kilometre pešo, aby sa dostalo do školy. 

„Generačná chudoba významne ovplyvňuje vývin detí. Štúdie z Harvardskej univerzity dokazujú, že stres z chudoby poškodzuje neuróny v mozgu dieťaťa, čím sa oneskoruje jeho vývin o 3 – 4 roky oproti rovesníkom,“ upozorňuje Katarína Šiňanská, mentorka v programe Omama.

Skoršia povinná škôlka

Reforma zároveň prichádza v čase zhoršujúcich sa vzdelávacích výsledkov slovenských žiakov. V medzinárodnom testovaní TIMSS síce prekonali svetový priemer, ale v porovnaní s krajinami OECD a EÚ výrazne zaostávajú.

„Tento výsledok nás motivuje posilniť podporu deťom z rôznych sociálno-ekonomických prostredí a zabezpečiť, že každý žiak bude mať rovnaké šance na kvalitné vzdelanie,“ zdôraznil minister školstva Tomáš Drucker v januárovej tlačovej správe.

Kritický stav v predškolskej výchove

„Materská škola dokáže pripraviť deti na vzdelávanie v bežnej základnej škole. Keď tieto deti tam nechodia, nemajú rozvinuté rozumové, jazykové, sociálne a ďalšie zručnosti, čo má veľký dopad na ich výsledky,“ vysvetľuje význam včasnej intervencie školský analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz 

Závažnosť problému odhaľujú štatistiky. Zatiaľ čo z celkovej populácie navštevuje materské školy 75 percent detí vo veku 3 – 5 rokov, u detí z rómskych komunít je to len 32 percent.

Na podporu zavedenia povinnej predškolskej dochádzky ministerstvo realizuje rozsiahle investičné projekty z Plánu obnovy a odolnosti na rozširovanie kapacít materských škôl.

Toxický stres ničí schopnosť detí učiť sa

Bývalá učiteľka Veronika Durčáková z programu Teach for Slovakia opisuje priame dôsledky chudoby na správanie detí v škole.  „Nevedia sa sústrediť, pretože prichádzajú hladné. Nemajú si kde robiť domáce úlohy. Nemajú dostatok pozornosti v rodine, tú si neskôr chcú vynútiť v škole nevhodným správaním,“ hovorí.

Práve skorý nástup do materskej školy má zmierniť tieto negatívne vplyvy a vytvoriť bezpečné prostredie pre rozvoj kognitívnych a sociálnych zručností.

„Z testovaní PISA, TIMSS, PIRLS aj z domáceho testovania 9 jasne vyplýva, že čím z chudobnejšieho prostredia deti pochádzajú, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dosiahnu horšie výsledky,“ konštatuje Rehúš.

Oneskorený nástup do vzdelávacieho systému vedie k ďalším problémom. V celkovej populácii opakuje ročník 2,9 percenta žiakov, u rómskych detí je to až 13,4 percenta.

Vážny problém predstavuje aj nesprávne zaraďovanie detí do špeciálnych škôl. Až 19,2 percenta rómskych detí končí v špeciálnych školách oproti 5,7 percenta v celkovej populácii.

Ministerstvo spúšťa desegregačný projekt

Súčasne s právom na miesto v škôlke ministerstvo spustilo projekt „Príležitosť pre všetkých“ v 15 vybraných lokalitách na podporu inkluzívneho vzdelávania.

Rezort školstva zavádza aj systém včasného varovania pred ukončením školskej dochádzky, ktorý má zachytiť problémy skôr, než dieťa zo vzdelávacieho systému úplne vypadne.

Program Omama ukazuje, ako pripraviť deti zo znevýhodneného prostredia na vzdelávací systém. Pracuje s matkami priamo v ich domovoch.

„Naše omamy ukazujú matkám, ako stimulovať deti pomocou jednoduchých aktivít a bežných predmetov. Keď si matky osvoja tieto postupy, dokážu ich samostatne aplikovať,“ vysvetľuje Šiňanská.

Zásadnú úlohu zohráva zmena prístupu rodičov. „Matky musia pochopiť, že vzdelanie ich detí je prioritou. Keď si sami uvedomia dôležitosť zmien, výchova detí sa zlepší,“ dodáva Šiňanská.

Odborníci žiadajú komplexný prístup

Durčáková zo svojej praxe potvrdzuje význam individuálneho prístupu: „Efektívne bolo doučovanie – deti sa lepšie sústredili pri individuálnom prístupe. Kľúčová bola komunikácia s rodičmi, ktorých som osobne navštevovala.“

Odborníci však zdôrazňujú, že samotné vzdelávanie nestačí na prelomenie začarovaného kruhu chudoby.

„Pre skutočnú zmenu je nevyhnutné zlepšiť celkovú sociálnu situáciu rodín. Ak deti vyrastajú v nevyhovujúcich podmienkach, ani kvalitná predškolská výchova nemusí stačiť,“ varuje Rehúš.

Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú, že kombinácia opatrení prináša výsledky. „V iných krajinách existujú úspešné opatrenia, ktoré dokázali, že aj deti zo znevýhodneného prostredia môžu dosahovať výborné výsledky, ak dostanú správnu pomoc,“ uzatvára Rehúš.

Autorkou článku je Petra Sochorová. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne