Predstavte si školu, kde sa učitelia medzi sebou rozprávajú o tom, ako rôzne učiť. Alebo ako vytvoriť spojenie medzi jednotlivými predmetmi. Na našich školách sa to deje buď veľmi neformálne s neistými výsledkami, alebo vôbec. Odovzdávanie vedomostí a skúseností medzi učiteľmi alebo takzvaný knowledge sharing berú pedagógovia často ako prácu navyše, a to je problém.

„Naša prípadová štúdia ukázala, že zapojením sa do knowledge sharingu si učitelia rozšírili obzory a rozvinuli svoje vyučovacie metódy.“ Vetu, ktorá málokoho prekvapí, nájdeme v štúdii Marit Rismarkovej z Nórskej univerzity vedy a techniky. Rismarková skúmala dosah nórskej školskej reformy z roku 2006, ktorej cieľom bolo popohnať učiteľov, aby sa vzdelávali a prepájali na pracovisku pre dobro svojich študentov. Na mušku si vzala školu na predmestí Trondheimu, v ktorej pôsobilo 40 učiteľov a na starosti mali 500 žiakov. Po dvoch rokoch testovania rôznych foriem knowledge sharingu sa učitelia zhodli, že zdieľanie vedomostí medzi pedagógmi im pomáha a chcú v ňom pokračovať. Je to totiž normálne.

Open space zborovňa
Knowledge sharing môže vyzerať rôzne. Znalosti môžu zdieľať školy medzi sebou, ale zdieľanie a prepájanie by malo fungovať aj vo vnútri škôl samotných. Možností je veľa: od teambuildingov cez elektronické platformy až po porady. „Mám skúsenosť z austrálskeho systému, kde mali poradu pedagogického zboru dvakrát do týždňa a niekedy bola aj dvoj- až trojhodinová. Učitelia však boli potom v práci dlhšie. U nás bývajú tieto porady možno raz za mesiac a riešia skôr logistické veci,“ hovorí analytik Jozef Miškolci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Vysvetlil, že na školách sa častejšie stretávajú len učitelia z jednej predmetovej komisie, napríklad fyzikári či slovenčinári. Presne to je prípad Gymnázia Pavla Horova, kde učitelia spolu komunikujú o nových metódach najčastejšie v kabinetoch. Aj v tomto prípade sa však dá niečo vymyslieť. „Kolegovia, ktorí sa medzičasom zúčastnili nejakého školenia, prípadne si sami osvojili niečo nové, to prezentujú na spomínaných stretnutiach, respektíve sa dohodne termín vzorovej otvorenej hodiny, kde sú tieto poznatky uplatňované prakticky,“ povedal tamojší učiteľ slovenčiny a dejepisu Matej Starják. Priznal však, že vzorové hodiny sa v rámci predmetovej komisie realizujú raz alebo dvakrát v školskom roku.

Vladimír Burjan, riaditeľ firmy Exam testing, hovorí, že kvôli tomu, aby učitelia spolu hovorili, prešli niektoré školy na open space zborovne, čo síce niektorým učiteľom nevyhovuje, ale výhodou je, že sa pedagógovia rôznych aprobácií takto aspoň denne stretávajú. Prestavba zborovne však vo väčšine prípadov neprichádza do úvahy. Vtedy sú riešením častejšie porady. Burjan hovorí, že naši učitelia nie sú na tento systém zvyknutí, takže by im mohli prekážať ako práca navyše. „Sú krajiny, kde majú učitelia stanovený pevný pracovný čas – vtedy nie je s poobedňajšími poradami problém,“ doplnil Burjan.

Starec a more
Príkladom školy, kde to takto funguje, je Spojená škola Poprad. Porady tam zaviedli na týždennej báze. Ich cieľom je, aby boli všetci učitelia vrátane pedagógov zo škôlky a umeleckej školy, ktoré sú súčasťou inštitúcie, informovaní, čo kto robí. „Učitelia sa snažia prepájať a učiť v súvislostiach viaceré predmety,“ vysvetľuje riaditeľka školy Viera Grohová. Výsledkom sú potom zaujímavé projekty, kde sa vedia prepojiť prírodovedné predmety s jazykmi. Vlani sa učitelia dohodli, že budú na vyučovaní čítať celé knihy. „Vybrali sme knihu od Hemingwaya Starec a more a dohodli sme sa s učiteľmi, že v rámci toho, aby žiaci lepšie pochopili kontext, sa budú napríklad na biológii rozprávať o lietajúcich rybách a mori, na geografii o tom, kadiaľ sa vlastne hlavná postava plavila. Žiaci si k tomu pripravili mapu. Na matematike si zase skúšali výpočty v stopách a míľach,“ opísala riaditeľka. Predtým pripravovali pre žiakov tematické dni. Vybrali sa s nimi napríklad na neďalekú stanicu, kde sa meria ozón. Na chémii sa potom venovali ozónovej vrstve, na fyzike rôznym spôsobom merania a na slovenčine sa učili pracovať s informáciami a vytvárali slogan o tom, na čo v ten deň prišli. Grohová tvrdí, že výsledky pociťujú až teraz po desiatich rokoch práce. Učiteľov podľa nej už do porád tlačiť netreba, motiváciu zvýšili dobré ohlasy žiakov.

Kredity za lyžovačku
Ďalším príkladom, ako môže fungovať zdieľanie poznatkov medzi učiteľmi, sú konferencie. Vymieňať si know-how je ich alfou a omegou. „Problémom však je, že na ne chodí iba pomerne úzky okruh učiteľov. Sú s tým spojené finančné náklady, treba riešiť suplovanie, takže väčšinou posielajú učiteľov na konferencie iba ,osvietení‘ riaditelia,“ podotkol Burjan.

Ak sa už učiteľ na konferenciu dostane, väčšinou si ju chváli. Jedným z najpopulárnejších slovenských podujatí tejto kategórie je akcia Učiteľ nie je Google. PR manažérka Nataša Navrátilová hovorí, že počet účastníkov podujatia sa im každým rokom zvyšuje. Vlani ich prišlo päťsto a chválili si napríklad konkrétne námety na fyzikálne či chemické pokusy už v materskej škole.

Konferencie a školenia sa dajú však aj „zneužiť“. „Existuje akýsi pokrivený kreditový systém, v rámci ktorého po nazbieraní kreditov z rôznych školení učiteľovi trochu stúpne plat,“ opisuje Vladimír Burjan. Problémom však je, že systém nie je dostatočne viazaný na aprobáciu, takže napríklad učiteľ fyziky môže získať kredity aj za kurz lyžovania.

Používajú e-mail
Ministerstvo školstva sa na knowledge sharing pozerá všeobecne skôr cez online optiku. Učiteľom rezort pripomína, že pre inšpiráciu môžu navštíviť portály Metodicko-pedagogického centra a Štátneho pedagogického ústavu. Internetovou pýchou ministerstva je však vzdelávací portál Planéta vedomostí. „Obsahuje viac ako 30-tisíc vzdelávacích materiálov z matematiky, fyziky, chémie, biológie a prírodovedy,“ napísali z rezortu. Do projektu je zapojených viac ako 20-tisíc učiteľov. Názory učiteľov na tento portál sa však rôznia. Okrem neho ministerstvo odporúča portál s online učebnicami eAktovka.

Ako príklad prostriedku, cez ktorý si učitelia najčastejšie odovzdávajú vedomosti, však uviedol rezort obyčajný… e-mail.

Formy knowledge sharingu
- Elektronické platformy na výmenu informácií
- Porady pedagogického zboru
- Učiteľské konferencie ako Roadshow Moderný učiteľ alebo Učiteľ nie je Google
- Zahraničné výmenné pobyty pre učiteľov
- Vzájomné hospitácie a vzorové hodiny


Elektronické platformy
Učitelia testovali tri portály na zdieľanie vedomostí

Portály eAktovka a Planéta vedomostí uviedlo ministerstvo školstva ako príklady knowledge sharingu na Slovensku. Portál Zborovňa.sk spomínali tak populárni učitelia, ako aj analytici. Vybrali sme troch pedagógov z rôznych kútov Slovenska a rôznymi skúsenosťami, aby ich otestovali.

1. Tomáš Horváth – Je účastníkom programu Teach for Slovakia, učí angličtinu na Základnej škole s materskou školou Markušovce. S učením začal pred rokom.

2. Eva Kúdelová – Pôsobí na Základnej škole Dubová v Bratislave, kde učí matematiku a informatiku.

3. Jozef Smrek – Učí matematiku a fyziku na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Za sebou má 36 rokov praxe.

Zborovna.sk

Tomáš Horváth: Ako učiteľ angličtiny čerpám zdroje najmä zo zahraničných webov, avšak zborovna.sk je vhodným doplnkom, najmä ak hľadáte špecifické dokumenty ako napríklad tematické výchovno-vzdelávacie plány. Používateľské rozhranie stránky je jednoduché a prehľadné, databáza dokumentov je pomerne pestrá. Portál plánujem príležitostne využívať aj naďalej.

Eva Kúdelová: Portál je veľmi prehľadný, jednoducho sa ovláda. Slúži predovšetkým na zdieľanie učebných materiálov. Tieto materiály sa, žiaľ, vyskytujú v rôznej kvalite, kvôli čomu si ich treba väčšinou pretvoriť podľa seba. Na stránke možno písať blogy, budovať komunitu, aktuálne vedie téma štrajku. Osobne som ju využívala často, za časté prispievanie má škola možnosť získať bezplatný prístup. V súčasnosti chcem obmedziť tlač pracovných listov na minimum, no určite na portál zavítam, minimálne po inšpiráciu.

Jozef Smrek: Portál je vcelku primerane prehľadný. Určite sa tu dajú nájsť aj vhodné materiály, ktoré môžem od kolegov využiť. Zvlášť, keď venovali ich výberu veľa času, ktorý ja môžem takto ušetriť. Zaujali ma i názory pedagógov, napríklad kolegu Maceka k financovaniu gymnázií. Pre komunitu učiteľov považujem tento portál za zvlášť prínosný. Využijem ho aspoň ako inšpiráciu či zdroj materiálov. Ale najviac si asi prečítam dobré názory kolegov na situáciu v našom školstve. Čo sa týka nástrojov na elektronické zorganizovanie si práce, ktoré Zborovna ponúka, v mojej škole mám dostatok iných možností na tieto veci, napríklad elektronickú žiacku knihu a ASC agendu (pozn. red. – školský softvér).

Planéta vedomostí

Tomáš Horváth: Planétu vedomostí som krátke obdobie využíval v rámci použitia IT na hodinách angličtiny. Obsahom, ako aj formálnou úrovňou cvičení som bol skôr sklamaný. Typy úloh sa často opakovali, náročnosť v rámci úloh nebola adekvátne odstupňovaná a ich realizácia nebola dostatočne zladená s cieľmi cvičení. Za užitočnejšie v tomto smere považujem materiály vydavateľov učebníc angličtiny.

Eva Kúdelová: Moji žiaci o portáli vedeli a mnohí ho i navštívili, no neupútal ich. Stránka je trocha neprehľadná, človeku chvíľu trvá, kým sa zorientuje. Sama ju nevyužívam. Možno ju niekedy navštívim, ak sa budem pripravovať na doteraz neodučené témy.

Jozef Smrek: Poznám tento portál už dlhšie, veľa som už o ňom čítal. Prehľadnosť nie je jeho najsilnejšia stránka. Určite sa tu však dajú nájsť aj vhodné materiály, ktoré môžem využiť. Našli by sa aj príspevky s nízkym prínosom pre vyučovanie, či dokonca s malými chybičkami (všímal som si najmä tie z fyziky), ale vcelku sú kvalitné. Sám som niektoré z nich využil ako zdroje do metodických materiálov. Viem si však predstaviť, že daný materiál by bol spracovaný s návodmi na využitie vo vyučovacom procese. Určite tento portál aspoň odporučím žiakom, aj keď dnes už je pre nich k dispozícii dostatok iných kvalitných webových podnetných zdrojov.

eAktovka

Tomáš Horváth: S portálom eAktovka.sk skúsenosť nemám, napohľad pôsobí ako jednoduchší príbuzný populárnej Zborovne. Za jeho hlavnú výhodu považujem pomerne pestrý výber materiálov, vrátane audio nahrávok a e-kníh. Nepredpokladám však, že by som ho v budúcnosti používal.

Eva Kúdelová: Nevyužívam to, keďže mám prístup k učebniciam na nej zdigitalizovaným. Pravdepodobne ju už nenavštívim.

Jozef Smrek: Dajú sa tu nájsť materiály, ktoré môžem využiť. Keďže ide najmä o učebnice, je veľmi dobré, že ich máme k dispozícii, aj keď nie všetky. K tomu, aby som sa pomocou webu dozvedel niečo nové od kolegov, sa asi stránka dopracuje neskôr. Portál určite využijem, odporučím ho aj žiakom a cez elektronickú triednu knihu aj rodičom.