Univerzitní vedci z Trnavy spolupracujú na ambicióznom programe, ktorý má vyriešiť energetické potreby ľudstva na dlhé veky – fúznom reaktore. Pracovníci miestnej Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity hľadajú najvhodnejší materiál na vnútorné steny fúzneho reaktora. „Metódami počítačovej chémie modelujeme materiály, ktoré prichádzajú do úvahy, napríklad materiál na báze zlúčenín bóru, dusíka, uhlíka, uvažuje sa tiež o materiáloch na báze volfrámu či vysoko toxického berýlia,“ hovorí vedúci projektu na fakulte Miroslav Urban.
Trnavská škola uspela s projektom v rámci konzorcia slovenských vedeckých pracovísk Euratom v najväčšej grantovej súťaži Európskej únie. Aj vďaka nemu je najúspešnejšou školou na Slovensku v získavaní zahraničných zdrojov na vedu a výskum.
Priepastné rozdiely
„Z grantových schém a európskych fondov sme získali v rokoch 2007 až 2013 vyše 90 miliónov eur, čo je viac, ako získala ktorákoľvek iná vysoká škola, nieto fakulta na Slovensku,“ potvrdzuje dekan fakulty Oliver Moravčík. Rozpočet fakulty je len spolovice tvorený dotáciou od štátu, zvyšok pochádza z vysúťažených zahraničných zdrojov. „Máme veľkú výhodu, že sme mimo Bratislavy, a teda sme oprávnenými prijímateľmi pre väčšinu eurofondových programov,“ hovorí. Fakulta skončila najlepšie aj v hodnotení Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nedávno skúmal financovanie vedy na 19 fakultách zo zahraničných zdrojov.
Podľa zistení kontrolórov existujú medzi školami priepastné rozdiely v získavaní týchto prostriedkov. „Štyri najúspešnejšie verejné vysoké školy získali v rokoch 2010 a 2011 až 78 percent zo všetkých vedeckovýskumných grantov zo zahraničia,“ uvádza v správe Jaroslav Hirjak, vedúci kontrolnej skupiny. Ide o košickú a bratislavskú techniku, Univerzitu P. J. Šafárika v Košiciach a Univerzitu Komenského v Bratislave. Ani jedno zahraničné euro na vedu sa podľa portálu vs. iedu. sk sa nepodarilo získať šiestim fakultám.
Vedci – úradníci
Vysoké školy hovoria, že prístup k zahraničným zdrojom im kazí najmä nedostatočná podpora vedy zo strany štátu a byrokracia spojená so získavaním a s administráciou projektov. „Gro tejto záťaže je na samotných výskumníkoch,“ hovorí bývalý prorektor Univerzity Komenského Ivan Ostrovský. Tí podľa neho musia zvládať nielen vedeckú prácu, ale pre nedostatok peňazí na riadenie projektov na školách aj všetky súvisiace „papierovačky“.
„Výsledkom je paradoxne zníženie výskumného výkonu tých, ktorí pri získavaní zahraničných prostriedkov uspeli,“ hovorí Ostrovský. Kontrolóri NKÚ odporučili rezortu okrem antibyrokratických opatrení aj väčšiu podporu vedy a výskumu. Podľa údajov ministerstva financií sa Slovákom totiž darí získať len necelú pätinu zo zhruba 40 miliónov eur, ktoré štát vynakladá napríklad na grantový program do Bruselu. Na porovnanie – tretinovú návratnosť dosiahli v roku 2011 českí vedci, vyše dvoch tretín dokázalo vybojovať späť Maďarsko. Trnavskej technike sa podarilo vyhnúť premene vedcov na úradníkov. „Už pri zrode školy sme zriadili osobitné oddelenie, kde pracujú odborníci na eurofondy či verejné obstarávanie,“ hovorí dekan Moravčík.
Odporúčania NKÚ SR
– vyhodnocovať úspešnosť škôl aj pri získavaní iných zahraničných zdrojov ako zo 7. rámcového programu EÚ
– významnejšie motivovať verejné vysoké školy, aby vyhľadávali zdroje na financovanie vedeckovýskumnej činnosti zo zahraničia
– vyhodnocovať účinnosť použitia zahraničných zdrojov a spolupôsobenia účinnosti projektov financovaných zo zahraničných zdrojov, štrukturálnych fondov a štátnych grantov
– zintenzívniť projektovú podporu
– finančne podporiť školy vo fáze prípravy a realizácie projektov a aplikácie výsledkov výskumu do praxe