Súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ako aj jeho predchodcovia Eduard Kukan a Pavol Demeš sa zhodujú, že najťažším obdobím pre slovenskú zahraničnú politiku bola Mečiarova éra.
Za najhorší rok označil rok 1997. Vtedy sa v Madride rozhodlo o rozšírení NATO. Pozvánku dostali tri štáty Vyšehradskej štvorky – Maďarsko, Česko a Poľsko, ktoré sa v roku 1999 stali jeho členmi. "Slovensko sa v Madride ani nespomenulo," dodal. Rovnako luxemburský summit EÚ v roku 1997 rozhodol o otvorení prístupových rokovaní pre šesť krajín.
Aj trojnásobný minister zahraničných vecí Eduard Kukan považuje za najťažšie obdobie pre Slovensko a slovenskú diplomaciu vládnutie Vladimíra Mečiara. "Boli sme čiernou dierou v Európe a skoro až vylúčení z diania medzinárodných demokratických organizácií," konštatoval.
Podľa neho sa problémy môžu vyskytnúť v ktorejkoľvek dobe, ale zatiaľ nikdy to nebolo také dramatické ako vtedy. „Rozhodne to bola po rozdelení Československa pre Slovensko najzložitejšia situácia, a to nielen pre krajinu, ale aj diplomatov, ktorí ju reprezentovali v zahraničí," uviedol pre TASR.
Bývalý minister medzinárodných vzťahov SR v rokoch 1991 až 1992 Pavol Demeš označil éru mečiarizmu za absurdnú z vnútropolitického, ale aj zahraničnopolitického hľadiska. "Vladimír Mečiar bol ďaleko za rámec štandardnej slušnej politiky. Tlak vyvíjaný na diplomatov, aby absurditu interpretovali ako normálnosť, sa jednoducho nedal realizovať. Diplomacia v tom období robila, čo mohla, aby sme zachovali dekórum, aby sme ukázali svetu, že nie každý Slovák je ako Mečiar," ozrejmil s tým, že po tom, ako jeho éra Slovensko zdržala, prišla fáza dobiehania, keď muselo dohnať všetky reformy a splniť predvstupové kritériá.