Ako veľmi záleží premiérovi Robertovi Ficovi na tom, aby neprešli žiadne kvóty? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Až tak, že je ochotný vymeniť ich za vojenskú operáciu v Sýrii. Partnerom sám iniciatívne ponúka slovenskú účasť na prípadnej vojenskej misii, ktorá by mala stabilizovať situáciu v Sýrii. Túto svoju ponuku zopakoval už vo viacerých médiách vrátane včerajšieho komentára pre HN.
Fico je pritom známym odporcom a tvrdým kritikom ozbrojených akcií v zahraničí. Za jeho prvej vlády Slovensko v roku 2007 stiahlo vojakov z Iraku. Zároveň opakovane kritizoval aj bombardovanie Líbye spojeneckými vojskami v roku 2011. Politológ Ján Baránek hovorí, že Fico nemôže odmietať kvóty a zároveň nepodporiť vojenský zásah. „Keďže už v minulosti hovoril, že problém treba riešiť tam, kde vzniká, išiel by tak sám proti sebe,“ hovorí Baránek.
Dnes sa v Bruseli bude konať summit lídrov členských krajín Európskej únie. Do uzávierky sa nám však nepodarilo zistiť, či bude témou stretnutia aj prípadný vojenský zásah v Sýrii a slovenská účasť na ňom.
Čítajte aj: Čo sa včera dialo v súvislosti s utečeneckou krízou
Žiadny lacný špás
Slovenská republika nie je v zahraničných vojenských misiách žiadnym nováčikom. Slovenskí ženisti napríklad likvidovali míny v Bosne a Hercegovine či Kosove. Zároveň už takmer 15 rokov pôsobia na misii v Afganistane. Tá od roku 2001 stála už okolo 400 miliónov eur a vystriedalo sa na nej viac ako 3,5 tisíca slovenských vojakov. Koľko vojakov by sme nasadili v Sýrii, však zatiaľ nie je známe. Bezpečnostný analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre politiku Jaroslav Naď tvrdí, že k dispozícii máme vďaka stiahnutiu väčšiny vojakov z Afganistanu aj niekoľko stoviek ľudí. Náklady na ich nasadenie môže ovplyvniť viacero faktorov. Tým najdôležitejším bude, či vojenská operácia prebehne pod rezolúciou Organizácie Spojených národov. V takom prípade OSN poskytuje paušál na jedného vojaka, ktorý by do značnej miery pokryl náklady. Slovensko by tak nehradilo plnú sumu. Ale v prípade operácie pod hlavičkou NATO alebo EÚ by takáto operácia mohla stáť aj desiatky miliónov eur. Na porovnanie: rozpočet na rok 2015 pre 66 slovenských vojakov v Afganistane prekračuje hranicu 10 miliónov eur. Slovenská ponuka na účasť na vojenskom zásahu v Sýrii môže znieť ako dobrá výmena za kvóty, ale realita akejkoľvek bojovej operácie na Blízkom východe je zrejme v nedohľadne.
Náročná operácia
Na to, aby OSN vydala rezolúciu na zásah, potrebuje zhodu všetkých členov Bezpečnostnej rady. A práve to môže byť problém. Rusi sa totiž netaja dlhodobou podporou režimu Bašára Asada, čo je v priamom protiklade so záujmami USA, ktoré stoja na strane povstalcov bojujúcich práve proti jeho režimu. Zhoda sa tak môže hľadať ťažko. Podľa Naďa je kľúčové, aby sa do zásahu zapojili všetci dôležití hráči z regiónu spolu s členmi Bezpečnostnej rady OSN. Až vtedy by sa mohlo efektívne zakročiť proti Islamskému štátu, ktorý momentálne zvyšuje svoj vplyv v regióne. „Islamský štát je globálnou hrozbou pre všetkých členov Bezpečnostnej rady,“ hovorí analytik.
Na túto tému už začali diskutovať aj Putin s Obamom, ako aj ruský a americký minister zahraničných vecí. Či však nájdu spoločnú zhodu, je zatiaľ viac než otázne. „Ak bude Rusko naďalej podporovať Asadov režim, bude to mať negatívny vplyv na začatie akejkoľvek operácie,“ myslí si Naď.