Jeden post podpredsedu parlamentu, dve ministerské kreslá, šiesti štátni tajomníci a stovky ľudí v štátnych spoločnostiach a úradoch verejnej správy. Toho všetkého by sa ĽS-HZDS musela vzdať pri odchode z vládnej koalície. Prostredníctvom svojich nominantov navyše ľudovci kontrolujú rozdelenie nemalých financií. Len v poslednom čase často spomínaný rezort pôdohospodárstva, ktorému donedávna šéfoval podpredseda hnutia Miroslav Jureňa, pracuje tento rok s vyše osemnástimi miliardami korún. Ďalších vyše sedem miliárd má "pod palcom" šéf rezortu spravodlivosti Štefan Harabin. Politológ Peter Horváth upozorňuje, že prípadný odchod strany z vládnej koalície by logicky znamenal aj koniec pre všetkých jej nominantov.
Koniec hnutia -- koniec nominantov
"Bolo by úplne samozrejmé, aby tí, ktorí stranu reprezentujú, z funkcií odišli. Aj z týchto miest predpokladám tlak na stranícke štruktúry s dôvodom zachovania ich pozícií." Ľudia na Slovensku podľa Horvátha vstupujú do politických strán najmä preto, že chcú uspokojiť svoje ambície, ktoré sú spájané aj s účasťou na moci a verejných zdrojoch. V súboji o bezpečnostné orgány sa podarilo ľudovcom Vladimíra Mečiara získať aj post šéfa Národného bezpečnostného úradu, ktorý preveruje personálnu aj priemyselnú bezpečnosť ľudí a firiem. Čo by možný odchod z koalície znamenal pre šéfa úradu Františka Blanárika? "Riaditeľ úradu bol do funkcie zvolený parlamentom, a len ten ho podľa zákona môže odvolať," vysvetľuje šéf kancelárie úradu Ivan Goldschmidt.
Politická kolektívna samovražda
Tlak na zachovanie koalície prichádzal predovšetkým z nižších straníckych štruktúr. "V piatok som sa vrátila zo služobnej cesty a celý deň mi zvonili telefóny, pretože mi volali okresní predsedovia, nižšie štruktúry, členovia, ale aj sympatizanti s tým, že žiadajú naše zotrvanie v koalícii," dodala bratislavská krajská predsedníčka HZDS Diana Štrofová. Podobne na tom podľa nej boli všetci krajskí šéfovia ľudovej strany. "Zároveň žiadajú, aby sme so Smerom rokovali na štandardizácii pomerov v rámci koalície." Vladimír Mečiar, ktorý bol údajne za odchod z koalície, by podľa Horvátha musel členom hnutia za ich často existenčne dôležité posty niečo ponúknuť. "V tejto chvíli im však nemá čo dať." Politológ pripomína, že HZDS bolo dlhodobo pri moci do roku 1998. "Členovia a funkcionári HZDS boli osem rokov hladní po moci so všetkými súvislosťami. Musí im byť jasné, že odchod by bol kolektívnou politickou samovraždou."
Ľudovci v najziskovejšej firme
Horváth dodáva, že o svoje posty by mohli prísť už navždy. Podobnú situáciu vlani zažili aj kresťanskí demokrati. Práve ich stranícke štruktúry niesli veľmi zle odchod hnutia z vládnej koalície a pri úvahách o novom zložení vlády podporovali každú variantu, v ktorej by figurovalo aj KDH. Vplyv HZDS sa nevzťahuje len na úrady a ministerstvá. Svojich zástupcov majú aj v predstavenstve a dozornej rade najziskovejšej firmy so štátnou kontrolou -- Slovenského plynárenského priemyslu. Medzi nimi sú aj členovia záujmových skupín z čias divokej privatizácie Mečiarovej vlády v rokoch 1994 až 1998. Podpredsedom predstavenstva sa stal advokát rodiny Rezešovcov, Anton Novák V dozornej rade sú aj niekdajší veľvyslanec Slovenska v Číne Peter Paulen a Eva Dušičková, ktorá pôsobila do roku 1999 v Slovenskej televízii. Zisk plynárov bol pritom vlani 24 miliárd korún.
Tromf menom Rezeš
Najproblematickejšou nomináciou tejto vládnej koalície bolo však obsadenie bývalého šéfa VSŽ Košice Júliusa Rezeša. Premiér Robert Fico tento krok už vlani označil za vážne porušenie zásad koalície a žiadal jeho výmenu. Napokon však ustúpil s tým, že za svoju nomináciu nesie zodpovednosť hnutie. Práve on je preto podľa politológa dnes najviac v ohrození. "Július Rezeš je istý symbol a ľudia majú radi symboly. Ak bude prestrelka medzi Smerom a HZDS pokračovať, očakávam práve Rezeša ako jeden z prvých tromfov v reakcii Smeru." Hovorkyňa Smeru Sylvia Glendová sa k takýmto "špekuláciám" vyjadrovať nechcela. Horváth dodáva, že možné je aj predčasné ukončenie koalície zo strany vládneho Smeru. "Premiér môže hrať na skorší termín predčasných volieb. Teraz má 40 percent a je jasné, že podpora musí po určitom čase začať klesať." Jedno je však podľa neho jasné už dnes. "Koalícia bude o tom, čím viac získať, pretože nikto si nebude istý, že to vydrží až do roku 2010."