Spojené štáty v stredu zaviedli sankcie voči iránskemu ministrovi pre tajné služby Mahmúdovi Alavímu a údajnej charitatívnej nadácii. Informovala o tom agentúra AFP.

Administratíva dosluhujúceho prezidenta Donalda Trumpa týmto krokom eskaluje už aj tak napäté vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom pred tým, ako sa prezidentského úradu v januári budúceho roka ujme Joe Biden, približuje AFP.

​Sankcie na iránskeho ministra pre tajné služby USA uvalili pre obvinenia z porušovania ľudských práv. Americká vláda tvrdí, že jeho úrad je zodpovedný za násilie páchané na politických väzňoch v Iráne.

Americké ministerstvo financií tiež informovalo o zmrazení všetkých ziskov od spoločností či jednotlivcov z USA pre organizáciu Foundation of the Oppressed (Nadácia utláčaných).

Oficiálne ide o charitatívnu nadáciu na pomoc chudobným, Spojené štáty ju však podozrievajú z toho, že funguje ako záštita pre aktivity iránskeho najvyššieho duchovného vodcu, ajatolláha Alího Chameneího.

Uvalenie ďalších sankcií prichádza týždeň po tom, čo iránsky prezident Hasan Rúhání povedal, že Irán je pripravený spolupracovať s novozvoleným prezidentom USA Joeom Bidenom a "využiť každú príležitosť" na zrušenie amerických sankcií voči Teheránu.

Podľa iránskeho prezidenta je jeho krajina pripravená s USA rokovať za dodržania podmienky, že Biden znovu pristúpi k jadrovej dohode z roku 2015 a zruší sankcie, ktoré na Irán uvalila vláda prezidenta Trumpa.

Prezident Trump od dohody Teheránu so svetovými veľmocami jednostranne odstúpil v roku 2018. USA odvtedy znovu zaviedli voči Iránu tvrdé sankcie, ktoré poškodzujú iránsku ekonomiku, ťažko postihnutú súčasnou pandémiou koronavírusu. Teherán sa začal v tejto situácii postupne odkláňať od jednotlivých ustanovení dohody, ktorá obmedzovala iránsky jadrový program výmenou za zrušenie ekonomických sankcií.