Podnikatelia na Slovensku sa sťažujú, že štát a samospráva ovplyvňujú férovosť súťaže aj cez verejné zákazky. Je táto kritika oprávnená?
- Kladiem si otázku, prečo sa sťažujú, keď sa veľakrát od prvopočiatku toho netransparentného nastavenia súťaží zúčastňujú, vo viere, že v konečnom dôsledku to nejako uhrajú "na umelecký dojem" a víťazom sa stanú oni. Prečo nevyužívajú zákonné právo uplatniť námietky už v prvopočiatku? Už oznámenie môže byť diskriminačné, rovnako ako podmienky účasti či kritériá na hodnotenie. Už vtedy je firmám často jasné, že sú kritériá "šité ako košieľka" na mieru pre určitú firmu. Prečo čakajú na konečný výsledok a až potom sa rozpamätajú, že podmienky účasti alebo kritériá boli zle nastavené?
Funguje lobing pri zadávaní zákaziek?
- Funguje všade vo svete a je to legitímna vec. Ide však o to, či miera lobingu prekračuje určité hranice, ktoré by mali byť stanovené nejakou zákonnou normou. Ak je to lobing v takej miere, že firmy lobujú cez svojich ľudí a "nastavujú sa" podmienky účasti a kritériá na jednu konkrétnu firmu, je to podľa mňa nezákonné. Ak je však lobing smerovaný tak, aby napríklad diaľnicu stavali len tie najsilnejšie firmy, je to niečo iné. Keď budeme stavať diaľnice, nemôže predsa zákazku dostať "trojfúriková firma", ktorá potom zákazku predá. To by som potom určite považoval za nezákonný lobing. Ten pozitívny by mal smerovať napríklad od Zväzu stavebných podnikateľov.
Stretávate sa v praxi s prípadmi, že sú zákazky šité na mieru jednej konkrétnej firme?
- Veľakrát nám pomôžu uchádzači, pretože sa medzi sebou poznajú. Jedna firma nám v tendri na občianske preukazy poslala námietku, ktorou nás upozornila na takýto prípad. Úrad pri hodnotení námietok nevie povedať, na ktorú firmu sú kritériá nastavené. Ak však uchádzač dá námietku a zistíme, že podmienky účasti alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk sú vyšpecifikované tak, že ich dokáže z dvadsiatich firiem splniť jedna, dve, je nám jasné, že je to "šité" na úzky okruh alebo na jedného uchádzača.
Mimovládne organizácie často kritizujú dodatky k zmluvám, ktoré často len pár dní po podpise rapídne výšia cenu zákazky...
- O tomto probléme sa vie. Relatívne slušne sa vysúťaží predmet obstarávania a následne sa podpíše dodatok k zmluve. Úrad má však dosah len po podpis zmluvy. Keďže však všetci vieme, že sa to potom rieši dodatkami, v zákone úrad vytvoril pre obstarávateľa povinnosť zverejniť aj konečnú cenu vrátane dodatkov a tam vidím parketu pre Najvyšší kontrolný úrad, vnútornú kontrolu obstarávateľa aj médiá pýtať sa obstarávateľa, prečo cena zákazky stúpla o dvadsať, tridsať alebo päťdesiat percent. Je známy prípad dopravného podniku, ktorý uzatvoril dodatok k zmluve hneď na druhý deň po podpise zmluvy a konečná cena bola vyššia ako najvyššia ponuka v súťaži.